tým, že by hrozilo, že sa stane politickou témou zimy. Pozornosť zaslúži z jediného dôvodu - ak odmyslíme mimoparlamentné OKS a DS, tento veľmi rozumný návrh odznel prvýkrát z úst relevantného politika.
Aby nedošlo k nedorozumeniu - Lipšic nenavrhuje úplné zrušenie tripartity, iba zákona o nej. To je veľký rozdiel. Málokto si spomenie, že do jari 1999 fungovala tripartita na akomsi zvykovom, ale nie zákonnom podklade. Legislatívnu normu, ktorá stanovila povinnosť vlády dohadovať "zásadné otázky ekonomického a sociálneho vývoja" so zamestnávateľmi a odborármi, prijala až širokospektrálna koalícia v máji 1999. Bolo to splnenie sľubu daného KOZ, ktorá podporovala strany prvej Dzurindovej koalície v kampani 1998 proti HZDS. Ak teda Saktor hovorí, že "návrh je prejavom Lipšicovej nezrelosti" (a pod.), tak by si mal spomenúť na časy, keď nebol žiadny zákon a Mečiar ho zvysoka ignoroval. Išlo by len o návrat k stavu, ktorý na Slovensku už bol. A existuje aj v rade krajín EÚ, kde je "sociálny dialóg" veľmi obľúbený a silný koncept, funguje ale väčšinou tiež bez zákona.
Veľkú ozvenu v koalícii, ponorenej do iných, takrečeno existenčných problémov, Lipšicov návrh nevyvolal. Iba Csáky zašveholil čosi o tom, že zvažovať sa dá všeličo, ale "meniť súčasný stav by teraz nebolo vhodné". Je to škoda, keďže rozumné dôvody na zrušenie zákona o tripartite sú až dvojakého druhu - systémové i špecificky slovenské.
V programovom vyhlásení vlády, ktoré stále platí a v niektorých bodoch sa dokonca aj plní, čierne na bielom stojí, že sa bude usilovať "o zníženie miery korporativizmu". Aby bolo jasné, čo to je: Korporativizmus sa zvykne definovať ako systém sprostredkovania, prepojenia a koordinácie medzi vládou a rôznymi organizovanými a hierarchicky zoradenými inštitúciami a združeniami, ktorých účelom je akože obhajovať záujmy svojich členov. V prvom rade sú to práve odbory, ďalej zamestnávateľské zväzy a profesné komory, ktoré sú štátom nielen uznané ako reprezentatívne subjekty, ale niekedy dokonca aj štátom vytvárané. Pod heslom úsilia o "sociálnu súdržnosť", "sociálny dialóg" či "sociálny zmier" im štát garantuje monopol na isté oblasti politicko-spoločenského priestoru.
A typickým monopolom tohto typu je práve tripartita. Jej systémová nedemokratičnosť spočíva v tom, že je výlučným prostredím, kde sa diskutujú niektoré otázky VŠEOBECNÉHO záujmu. Je nesporné, že napr. daňové zákony či detské prídavky (a desiatky, stovky iných noriem) sa týkajú omnoho širšej skupiny ľudí, než sú členovia odborov či zamestnávatelia. Otázka je, prečo práve dve korporácie - KOZ a AZZZ - majú právo vstupovať do dialógu s vládou o týchto zákonoch? Prečo napríklad nie aj zväz chovateľov spevavého vtáctva alebo klub priateľov trvanlivého pečiva? Tu je základný problém: Zatiaľčo v nekorporativistickom modeli spoločnosti vstupujú záujmové skupiny do politického procesu "iba" prostredníctvom lobovania, korporativizmus zakladá stálu spoluúčasť niekoľkých privilegovaných skupín na zákonodarnom a exekutívnom procese. Tento systém vyraďuje z hry parlament, ktorý by mal byť z podstaty demokracie kľúčovým miestom zlaďovania záujmov, keďže jedine jeho zloženie reprezentatívne odráža (teda malo by) názory všetkých voličov.
Pre vlády je korporativistický model pohodlnejší, čo je vidieť v mnohých krajinách EÚ, kde aj pri neexistencii zákona majú inštitucionalizované skupiny výsadné postavenie. Na Slovensku ich vplyv zatiaľ nie je až taký zásadný, keďže tripartita trpí najmä absolútnou vyšinutosťou vedenia KOZ, ktoré produkuje permanentné konflikty, lebo vôbec nechápe svoju rolu a výhody, čo z nej vyplývajú. A tu sme už pri slovensky špecifických argumentoch pre zrušenie zákona. Vyvolávanie predčasných volieb cez ulicu, s čím začalo KOZ, je úplne uletená aktivita, akú západné odbory nevyvíjajú práve preto, lebo majú privilegované postavenie v tripartitách, z ktorého by ich politické strany vytesnili. Všetky - predčasné voľby totiž nie sú útokom len na aktuálnu vládnu moc, ale na celý politický systém. Je predsa absurdné, aby vláda rokovala o zásadných politických a ekonomických otázkach so subjektom, ktorý petícou a referendom usiluje o "ukončenie činnosti tejto vlády". Nevraviac o mnohých iných aktivitách KOZ, ktoré nemali rozumný podklad: Protestné demonštrácie, kvázi štrajky, blokovania hraničných priechodov a pod. sa uskutočňovali napriek dodržiavaniu zákona o tripartite vládou.
Saktorova KOZ si skrátka neváži svoje privilégiá, škodí štátu a jeho občanom, a preto by bolo zrušenie jej výsadného postavenia absolútne správnym a legitímnym skutkom. Lipšicovi treba zatlieskať, že našiel odvahu problém aspoň pomenovať, hoci jeden výstrel do vzduchu ešte lepšiu demokraciu neurobí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
