zrejme navrhovať opätovné obrátenie sa Slovenska a Maďarska na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. "Nie je podľa mňa možné postupovať donekonečna tak, že nebude nijaký výsledok alebo nijaká ochota. V takom prípade by naozaj stálo za úvahu, či sa znovu neobrátiť na Medzinárodný súdny dvor," povedal Kukan.
Haagsky súd vyriekol rozsudok v spore už v roku 1997, dohodu o jeho vykonávaní sa však dosiaľ nepodarilo dosiahnuť. Rokovania komplikuje aj skutočnosť, že maďarská strana po minuloročných voľbách stále nevymenovala príslušného splnomocnenca. Jeho meno by malo byť známe do 15. januára. "Formálne existujú pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú, ale tak, že jedinou dohodou je termín a miesto ďalšieho stretnutia. Pokiaľ ide o meritórne veci, tak k nijakému posunu nedochádza," povedal Kukan. Podľa neho by sa v gabčíkovskom spore pritom teraz mohla využiť aj pozitívna atmosféra v slovensko-maďarských vzťahoch po podpise dohody o vzájomnej podpore národnostných menšín.
Za kladný prvok v otázke vodného diela Kukan označil taktiež dohodu oboch krajín, že pôjde o technickú otázku, ktorá nebude negatívne ovplyvňovať ďalšie otázky dvojstrannej spolupráce.
Haagsky súd v rozsudku vo veci vodných diel zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
