Srbsku. Vládu však pravdepodobne nezostaví, pretože sa jej asi nepodarí nájsť vhodných koaličných partnerov.
Väčšinovú koalíciu (zatiaľ 124 mandátov) by teoreticky mohli vytvoriť tri najväčšie tzv. prodemokratické strany, ktoré v roku 2000 zvrhli režim Slobodana Miloševiča. To by však museli najprv prekonať hlboké vzájomné rozpory.
Podľa prognóz mimovládnej pozorovateľskej organizácie Centrum pre slobodné voľby a demokraciu (CeSiD), ktoré bývajú spoľahlivé, získala SRS 27 percent hlasov, čo predstavuje 82 kresiel v 250-člennom parlamente (Skupština). Predsedom SRS je Vojislav Šešelj, ktorý sa musí zodpovedať pred haagskym tribunálom OSN z vojnových zločinov. Druhou najsilnejšou stranou sa stala nacionálno-konzervatívna Demokratická strana Srbska (DSS) Vojislava Koštunicu ktorú volilo 17 percent občanov. DSS môže počítať s 53 parlamentnými kreslami. Tretia skončila s necelými 13 percentami hlasov a 37 mandátmi vládnuca Demokratická strana (DS) v marci zavraždeného srbského premiéra Zorana Djindjiča. Socialisti bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého tiež súdia v Haagu, budú mať v novom parlamente 21 poslancov. Päťpercentnú klauzulu na vstup do parlamentu prekročili ešte strana expertov G 17 Plus (34 mandátov) a monarchistická koalícia Srbského hnutia obnovy (SPO) a Nového Srbska (NS) s 8,2 percentami (23 mandátov).
Zaujímavosťou je, že parlamentné mandáty formálne získali Miloševič i Šešelj. Vykonávať ich však nebudú a na ich miesta zasadnú náhradníci. V parlamente takisto nezasadne väčšina z 18 členov nesúrodej koalície Demokratická opozícia Srbska (DOS), ktorá vyhrala voľby v decembri 2000. Chýbať budú aj zástupcovia maďarskej a albánskej menšiny. Kosovskí Albánci voľby bojkotovali a Maďari stroskotali na päťpercentnej klauzule. Na voľbách v Srbsku sa zúčastnilo asi 60 percent voličov. Je to najvyššia účasť od parlamentných volieb spred troch rokov, keď prišlo voliť 70 percent Srbov.
Republiková volebná komisia musí vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do 1. januára. Už na druhý deň by sa mohlo podľa srbských médií konať ustanovujúce zasadanie nového zákonodarného zboru. Parlament musí byť konštituovaný najneskôr do 27. januára. Na vytvorenie vlády neexistujú žiadne zákonom stanovené lehoty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
