Fotohádanka za 2 x 250 Sk
Odpoveď na fotohádanku číslo 98: "Gelnica bola významná baníctvom". Poslednú výhru v roku 2003 posielame vyžrebovaným súťažiacim Helene PETROVEJ, Krásnohorská Dlhá Lúka a Anne SAXOVEJ, Letná 41, Košice. Srdečne blahoželáme.
Z gotického hradu Gelnica sú už iba malé zvyšky. Svojou rozlohou nebol nikdy veľký, nebol ani mohutný, ale polohou bol významný - býval strážcom Spiša od gemerskej strany. Jeho pôvod a obdobie vzniku sú nepresné a nejasné, skromné sú aj iné historické údaje. Bol kráľovským hradom a mal viacerých majiteľov, ktorí ho získali donáciou od kráľa alebo ho dobyli. Nevie sa, či hrad vznikol počas vývoja mesta Gelnica alebo sa pôdorys Gelnice vyvinul z podhradia. Mesto s banskými, správnymi, súdnymi i hospodárskymi privilégiami existovalo za čias panovania Bela IV. Podľa záznamov o kráľovskom privilégiu na určovanie mýtnych poplatkov z roku 1275 hrad už v tom čase existoval. Dobyl ho majiteľ susedného hradu Krásna Hôrka Juraj Bebek. V roku 1527 dobyl hrad Gelnicu Ján Zápoľský a veľmi ho spustošil. Neskoršie boli majiteľmi hradu Thurzovci. Takmer 150 rokov trvali nepokoje, veľké povstania Štefana Bočkaja, Gabriela Bethlema, Juraja Rákoczyho, Imricha Thökölyho a Františka Rákoczyho, počas ktorých sa často menili majitelia hradu podľa toho, na ktorú stranu sa prikláňalo šťastie v boji a priazeň kráľa, lebo kráľ mal právo povoliť stavbu hradu, darovať ho za preukázané služby a vzápätí odňať, darovať inému alebo včleniť do svojho majetku.
Mesto Gelnica, ktoré sa vyvinulo z pôvodne slovanskej baníckej osady, kam sa v 13. storočí prisťahovali kolonisti z Bavorska, je písomne prvýkrát zaznamenaná v roku 1246 a kláštor dominikánov v roku 1288. Rozkvet baníctva, podmienený aj vlastným banským právom, dokumentuje nepriamo aj to, že mnohé obce v okolí Gelnice založili gelnickí mešťania (Jaklovce, Slovinky, Švedlár, Smolník) a postupne ich vyčlenili z rozsiahleho chotára Gelnice. Bane prosperovali do polovice 16. storočia. V tomto storočí sa mesto dostalo do vrchnostenskej závislosti a až do roku 1637 s menšími prestávkami patrili Thurzovcom, po nich Csákyovcom, z ktorých právomoci sa vykúpilo za 160 tisíc zlatých až v roku 1838 a stalo sa opäť slobodným kráľovským mestom. V jednotlivých obdobiach sa tu ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť, od 14. storočia spracovávali železo. Bohaté ložiská boli v chotári Gelnice, v ktorých boli poddanské obce Slovinky, Žakarovce, Folkmár, Prakovce, Helcmanovce, Mníšek, Švedlár. Tieto obce postavili Gelnicu v 14. storočí na čelo spišského banského podnikania. Od 15. storočia sa pôsobnosť gelnického mestského práva rozšírila na všetky východoslovenské banské mestá. Spišská meď ovládla obchod a trhy najmä v severnej Európe. Ťažiť mohol každý slobodný občan, ktorý si kúpil banské pole. Z banského podnikania sa platila daň, ktorá bola zdrojom kráľovských príjmov.
Po nastúpení Ferdinanda Habsburského na uhorský trón sa v roku 1527 dostali gelnické majetky do vlastníctva krakovských mešťanov Thurzovcov, ktorí pochádzali z Betlanoviec. Thurzo bol veľmi dobrým organizátorom, mal odvahu v podnikaní, vyznal sa v banskej ťažbe aj v hutníctve a opieral sa o kapitál krakovskej obchodnej spoločnosti. Preto vsadil na ťažbu a spracovanie železnej rudy. V 17. storočí sa zvýšil dopyt po železe v súvislosti s vojnovými výpravami proti Turkom a stavovskými nepokojmi. V 19. storočí už bola v Gelnici postavená vysoká pec a koncom storočia bolo rudné baníctvo a železiarstvo najdôležitejším priemyselným odvetvím na Spiši. Spotreba železa sa zvýšila v súvislosti s napoleonovskými vojnami a so stavbou železníc. Iba v samotnej Gelnici bolo 102 kováčov a zámočníkov z celkove 200 remeselníckych majstrov. V roku 1892 postavili v Gelnici prvú elektráreň na Slovensku, v prevádzke bolo niekoľko hámrov a menších podnikov na výrobu reťazí a klincov, píly. V 20. storočí zaniklo baníctvo a postupne aj železiarske podniky. Obnovilo sa až po druhej svetovej vojne.
V súvislosti s banskou ťažbou treba spomenúť aj "Gelnickú ortuťovú spoločnosť". Bola to spoločnosť na dobývanie a spracovanie ortuťových rúd v Gelnici, ktorú v roku 1919 založili v Prahe s cieľom získať a využívať gelnické ortuťové ložisko. Pod zmeneným názvom "Gelnické bane a huty s. r. o." sa vyťažilo (r. 1921) 2780 ton rudy a vyrobilo 520 kg ortuti. Pre nedostatok kapitálu spoločnosť zastavila prácu, obnovila ju o dva roky, ale pre pokles ceny ortuti na svetovom trhu jej ťažbu v r. 1925 definitívne zastavila.
Do utorka 6. januára 2004 posielajte odpovede na fotohádanku číslo 99: Anonymus vo svojej kronike spomína hrad "GUMUR" ako majetok vojvodcu Gumura, v 14. storočí o ňom píše ako o kráľovskom majetku pod názvom "Ghemerum", kde sa konali zasadnutia župy. Hrad Gemer bol centrom vtedajšej župy. Ako sa táto župa volala?
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
