ktorých sa inak odlišovala len v detailoch. Ani na piaty pokus Schuster nepochopil, čo to je za žáner, ten novoročný príhovor. Za pozornosť stojí, že vynechal svoju chronicky sa opakujúcu tému "štátnej doktríny" a bol azda o chlp menej konfrontačný, ako má v poslednom čase v obľube. Inak nesklamal - zvykli sme si.
Pravda, na svoj obľúbený objekt, vládu, vôbec nezabudol. Máme vraj (občania) "značne oprávnený dojem, že vládu trápia viac koaličné problémy, ako vysoká nezamestnanosť, situácia mladých rodín či dôchodcov". Schuster nevie potlačiť chorobnú zaujatosť - práve táto vláda, a toto jej naozaj už nikto nevezme, znížila nezamestnanosť za jeden rok (!) o štyri percentá, čo je európsky rekord. Pričom polovicu z toho robia nové pracovné miesta (a len druhá polovica je vyčistenie evidencie od neoprávnených poberateľov podpory). To hovoria všetky kvalifikované štatistiky. Prezident nielenže vykladá reformné procesy dogmaticky, ale ich priam prekrúca, čo absolútne znehodnocuje jeho postrehy aj v oblastiach, ktoré sa nedajú vyvracať explicitne číslami.
Čo sa týka dôchodcov, aspoň pre tých budúcich sa práve tohto roku spúšťa penzijná reforma, ktorá síce mohla byť ešte oveľa lepšia, zakladá však neskonale modernejší a trvanlivejší dôchodkový systém, než aký tu pretrváva z režimu, v ktorom bol Schuster nomenklatúrnym komunistom. Je totálne absurdné, ak situáciu dôchodcov práve on ilustruje tvrdením, že "po celoživotnej práci nemajú často ani na lieky a nájomné". Ak by to aj bolo príznačné pre významnú časť dôchodcov - akože nie je - tak treba povedať, že nemajú preto, lebo rozhodujúcu časť svojho aktívneho života premrhali v komunizme, ktorý krajinu iba zadĺžil do budúcnosti a nevytvoril dosť bohatstva na ich blahobytnú starobu. Ich vrstovníci v Rakúsku či vo Švajčiarsku majú aj na lieky, aj na nájomné, aj na každoročnú rekreáciu na Mallorce - práve preto, lebo tieto štáty nezdevastovalo štyridsať rokov plánovaného hospodárstva riadeného komunistami. Keby Slovensko neťažilo toto historické zaostávanie, naši penzisti by prosperovali rovnako. Schuster nemá morálne právo kritizovať dnešnú životnú úroveň, pretože sa vysoko nadštandardnou mierou podieľal na spoločenskom zriadní, ktoré zapríčinilo toto zaostávanie.
O tom, že ako hlboko je v ňom usídlené komunistické videnie sveta, svedčí nenápadná veta, že "hospodárska stratégia štátu by mala zahŕňať predstavu o našej energetickej a potravinovej dostatočnosti". To je typická paradigma komunistov, ktorá bola vynútená samoizoláciou od sveta slobodného obchodu a vyspelej industriálnej spoločnosti. V prostredí globalizovaného sveta, pri členstve v nadnárodnom celku EÚ je doktrína samozásobovania minimálne dvadsaťročným prežitkom. Rovnako tak i "ochrana poľnohospodárskej pôdy a vodných zdrojov, ktoré sa v 21. storočí stávajú strategickou surovinou". Tento prezident vôbec netuší, koľko bije a kde žije, je úplne popletený.
Schuster, podľa očakávania, využil príležitosť aj na obhajobu svojho nedávneho prejavu "o stave spoločnosti". Posťažoval sa na nepochopenie kritikov, jeho problém je však v tom, že sám nič nechápe. Absolútnym vrcholom predstavenia bola jeho ponosa, že "niektorí poslanci koalície sa uchýlili k nedôstojnému správaniu, čo svedčí o nedostatočných investíciách štátu do kultúry". Ak by boli súvislosti naozaj také lineárne, potom treba povedať, že Schusterove názory na sociálnu a ekonomickú politiku svedčia o nedostatočných investíciách štátu do školstva. Keďže sú však súvislosti zložitejšie, pravdou je skôr fakt, že pred štrnástimi rokmi bolo neodpustiteľnou chybou pustiť do verejného života vysokých exponentov starého režimu. Nestávali by sa v demokratických voľbách poslancami, ministrami ani prezidentmi a my by sme boli ušetrení od počúvania podobných hlúpostí. Teda aspoň od ich prednášania z takých autoritatívnych pozícií, akou je post hlavy štátu. Samozrejme, korunná zodpovednosť je na nás samotných, ktorí si ich volíme.
Vyznela preto poriadne sarkasticky aj pasáž, že "verím vašej múdrej voľbe, aj čo sa týka volieb prezidenta". Po včerajšom prejave je opäť o čosi pravdepodobnejšie, že Schuster skúsi druhú kandidatúru. Prezradil sa tým, že v reči nebolo ani stopy po bilancovaní, nevraviac o akejsi predbežnej rozlúčke s občanmi a funkciou, na čo bola včerajšia príležitosť príhodná. Hoci jeho šance na znovuzvolenie sú nepatrné, treba si aj tento včerajší prejav vbiť do hlavy, aby sme mali pred duševnými zrakmi, čomu by Slovensko vystavilo ešte jedno volebné obdobie tohto mimoriadne nevydareného prezidenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
