pokroku sa postavil komín. Len o trocha vyššie kominár. So železným závažím, drátenou kefou a lopatkou, sa dodnes stará, aby to, čo má pod sebou, správne horelo, hrialo a bafkalo a nešpinilo viac ako sa patrí. Kominár je začmudený prieskumník udržujúci svet ohňa a ľudí v prímerí.
Kominárstvo, výsostne mužská záležitosť, je doménou odvážnych chlapov, netrpiacich závraťou. K odvahe sa pridáva sila. Vytiahnuť pod komín vysoko na strechu ťažké závažie na odbíjanie sadze, rebrík, kefu a sám seba vyžaduje riadnu námahu. Niekedy i sebazaprenie. Nie každý komín a strecha sú bezpečné. A predsa zdola, z odstupu sa kominár javí ako smiešne malá, beznádejne stratená kuriozita vhodná nanajvýš do rozprávok a sentimentálnych filmov. Vonkajšie pohľady sú ale nesprávne. Napriek výrazne zmeneným bytovým podmienkam na sídlisku sa na význame kominárstva nič nemení. Stále je dostatok rodinných domov, kotolní, spaľovní a tovární s pekne vztýčenými a zanesenými každoročnú údržbu vyžadujúcimi komínmi. Zmenil sa iba sortiment ponúkaných služieb a technické vybavenie. Základ kominárskej práce čistenie komínov, neodmysliteľná kefa, baretka a sadze na šatách sú rovnaké. A tak sa čierny, na tvári mierne zafúľaný chlapi, na radosť detí, potulných psov a majiteľov zle dymiacich komínov naďalej presúvajú pokojným krokom po meste a dedine za svojím kominárskym cieľom. Usmievajú sa možno aj preto, že netušia, prečo práve oni sadzou alebo otočením gombíka náhodnému okoloidúcemu prinášajú šťastie. Na dievčatá však kominársky dotyk celkom iste zaberá.
O zachovanie dobrého mena, voľakedy váženého cechu, od čias prvej písomnej zmienky v 9. storočí v Taliansku, rozmachu remesla v 17. stor. v Uhorsku a medzivojnovej ČSR, sa v súčasnosti v Košiciach stará majiteľ najväčšieho kominárstva v meste T. Rex Tomáš Halász. Okrem neho pôsobia v Košiciach dva podniky. Jednu firmu vedie výnimočne žena. Taliansky výraz Camíni, ktorý dal základ pomenovaniu kominár, vstúpil do Halászovho života na dražbe nehnuteľností 7. marca 1992. Bývalý stavbár a živnostník, zaoberajúci sa čistením kobercov, sa v deň svojich menín stal šťastným majiteľom schátralej budovy Komunálnych služieb na Skladnej ulici, kde mali svoje sídlo aj vtedajší kominári a nevedomky založil sídlo novému podniku.
„Prišiel som k remeslu vlastne náhodou," spomína T. Halász. „Vydražil som ho s budovou. Ešte som ani nevedel s čím začnem. Dom potreboval opravu. Ale keď v pondelok ráno prišli do práce jedenásti kominári a spýtali sa ma, či ich nevezmem, bolo rozhodnuté. Nemal som svedomie ich prepustiť. Čistenie som už mal predsa v živnosti. A tak som si ho rozšíril o komíny. Remeslo som si osvojil v 1993 roku na učňovke v B. Bystrici. Je jediná tohto druhu na Slovensku. Po polročnom štúdiu som bol kominár. Vzdelanie som si doplnil o povolanie revízneho technika a vložkovanie komínov. Napriek tomu, že sa mi vtedy smiali viacerí, dnes viem, že som neschybil. Dodržiavanie povolených noriem exhalátov unikajúcich pri kúrení a pravidelné čistenie komínov po vstupe Slovenska do EÚ sa stane všeobecne-záväzným zákonom. Teraz sa ešte kde-kto môže vyhovárať na demokraciu a nevpustí ma do domu."
Komín je dlhá čierna diera obalená tehlou a murivom. Začína tesne za pecou a končí po dobrých pár metroch nad strechou. Proti dažďu, dobiedzajúcim vtákom a kocúrom je niekedy zhora prikrytý ochrannou strieškou. V zásade platí, čím väčší, tým lepší. Pri správnej údržbe je potom ťah vzorový. Či bol skôr kominár alebo komín je hádanková otázka nevyžadujúca odpoveď. Najprv boli predsa sadze. Až tie urobili z úhľadnej rovnej a vysoko murovanej šachty dymiaci objekt hodný záujmu. Jedno je isté. Prvý staviteľ komína bol nepochybne tak trocha kominár. Neskôr ho musel vyčistiť. Vzniklo nové remeslo.
Čistenie komína sa robí na objednávku. Každý majiteľ a správca samostatne vykurovaného domu by to mal považovať za svoju povinnosť. Prípady zbytočných požiarov a otráv splodinovým plynom sú dostatočným dôvodom. Komín sa má v princípe čistiť raz, dva razy za rok. Niekedy aj šesťkrát. Záleží od účelu využitia a paliva. Kotolne a pece na tuhé palivo dymia nepochybne viac. Ale ani plynové kúrenie nie je bez sadzí. Podmienka jednoročného čistenia je pri ňom rovnaká. Poplatok 127 korún za prieduch a čistenie pri dnešných cenách nestojí za zbytočné riziko. Problematická je skôr kontrola. Majitelia domov sa správajú neraz zábudlivo a rezervovane, starosta kontrolu nariadiť nemôže a hasiči zasahujú zvyčajne keď už je neskoro. Boli zrušené kominárske obvody, chýba presná evidencia a možnosť postihu. V rokoch existencie prvej Československej republiky bol kominársky zákon prísnejší. Kontroloval sa každý na základe evidenčnej karty. Pokuta bola na vtedajšie pomery riadne vysoká, 27 korún, alebo tri dni väzenia. Ľudia sa naučili ceniť si komíny, svoje domovy a sami seba.
Z dávnej minulosti, zlatej éry váženého kominárskeho remesla zostali len komíny, veľakrát dokonale bizarných tvarov a postup práce, ktorý sa stáročiami nemení. Vlastne ani nemôže. Sadze sú rovnaké. Prvá vec, ktorú musí urobiť kominár pri čistení je vonkajšie skontrolovanie stavu komína, zistenie, či nemá stavebné závady. Táto fáza je nemenej podstatná ako samotné čistenie. Komín je totiž vo viacerých prípadoch centrálna opora domu. Ak by sa staviteľ pri projektovaní budov poradil pri riešení odvodu spalín kúrenia s kominárom, mohli by sa neraz ušetriť zbytočné investície napríklad na nákup šamotových tehál a náklady na výstavbu by boli menšie. Podobný problém sa riešil v Košiciach pri bytovej výstavbe lokality Pánsky les, kde sa komíny naprojektovali a stavali z dutých tehál. Celkom proti predpisom. Nakoniec sa po kolaudácii T. Halászom museli vypuzdrovať nerezovým plechom. Finančná záťaž stavby jednotlivých domov bola podstatne vyššia. Stavitelia domov však stále kominára skôr obídu. Nepovažujú ho za partnera. Majú vlastné predstavy. Komíny nemá kto schváliť. Niektoré by sa mali zbúrať. Bývalý stavbár, teraz kominár T. Halász o tom vie svoje. Podľa potreby ochotne poskytne aj murárske práce.
Po zbežnej vonkajšej kontrole komína nasleduje samotné čistenie. Tak ako v minulosti sa robí kefou a ručne. Inak sa nedá. Technika, monitorovanie komína zvnútra kamerovým systémom a kontrola spalín v kotolni sa hodí len na pomocné úkony. Klasické čistenie vyžaduje svoje. Silnú ruku, železnú guľu a dobrú kefu. Tá je pre výkon kominárskeho remesla podstatná. Bez nej sa ani v elektronickej ére čistiť nedá. Záver kominárskej práce je potvrdenie o vyčistení komína. Je potrebné aj ako doklad pre prípadnú poistnú udalosť. Niekedy sa robí odborný posudok a celková dokumentácia stavu komína. Tomášovi Halászovi, navonok neatraktívne a špinavé zamestnanie prinieslo úspech. Po niekoľkých rokoch kominárskej práce v bývalej budove Komunálnych služieb, dočasnom zriadení prevádzok v Trebišove a v Prešove si odkúpil v Košiciach vhodnejší dom a pod nebezpečnou značkou vyhynutého mäsožravého predátora T. Rex sa vrhol naplno so svojimi piatimi zamestnancami na požieranie sadzí.
„Kominárstvo nevymiera," hovorí T. Halász. „V Nemecku je výnosným a váženým zamestnaním, na vzostupe je v Maďarsku a Poľsku. Stačilo zopár exemplárnych otráv exhalátmi znečistených komínov, legislatívna úprava a funkčný kominársky zákon. U nás je kominárstvo stále v útlme. Na Slovensku pracuje približne 150 kominárov. V Košiciach, kde je asi 60 000 komínov nás je zopár. Uživili by sa dvadsiati. Ja som svoju firmu vybudoval ako perspektívny podnik. Nezaoberám sa len čistením, ale aj výrobou certifikovaných montovaných komínov. Moja značka R v krúžku zdobí viaceré košické komíny. Štafetu preberá syn. Keď doštuduje vysokú školu, kde sa zameriava na exhaláty, životné prostredie a emisie, bude prvý s akademickým vzdelaním na odbor pripraveným kominárom na Slovensku. V Európskej únii likvidácia exhalátov a ich kontrola má vzostupný trend. Je to len otázka času a budeme sa musieť prispôsobiť."
Priemerná výška komína v štandardnom rodinnom dome je osem metrov. Tomáš Halász a jeho pomocníci ich zvládli tisícky. Najvyššie komíny, ktoré čistili patrili košickým U. S. Steel. Jeden mal výšku 105, druhý 95 metrov. Na takéto zákroky je potrebné špeciálne horolezecké istenie. Medzi milovníkmi nebezpečných výstupov sa stretli s okamžitou podporou. Finančný stimul bol veľmi lákavý. Napokon aj kvalita a rozsah práce. Hĺbková revízia oboch komínov so spustenou kamerou, nasnímanie na video, celkové čistenie a niekoľko desaťstranový podrobný zápis putoval natrvalo do prísne strážených železiarenských archívov. Tento druh zakázky je ale zriedkavý. Vyskytne sa raz za pár rokov. Kontrolu fabrík robia totiž hasiči. Podľa T. Halásza je zarážajúce, aká je nízka frekvencia objednaných zakázok na čistenie továrenských komínov v porovnaní s predpisom, ktorý ich stanovuje minimálne každý rok. Pri tom len na pokutách by sa dali vybrať peniaze na požiarny vrtuľník. V Nemecku sú v tomto smere príslovečne dôslední. Kominárov tlačí zákazník. Na Slovensku, začmudenej krajine pod Tatrami, chystajúcej sa na vstup do EÚ je to naopak. Kominárov negniavia nevybavené zakázky, ale nedôsledná legislatíva, neexistujúce kominárske obvody a kominársky zákon, ktorý sa iba tvorí. Pre štát s vysokou nezamestnanosťou a pravidelne hlbokým deficitným rozpočtom je zatiaľ toto opomínané a raritné remeslo s veľkou perspektívou v zmenených podmienkach prísnejších Európskych noriem prísľubom k poskytnutiu práce minimálne 2000 ľudí. K nim treba prirátať pridružených pracovníkov v evidencii, pre kontroly a pokuty. Kominárska vízia zodpovedajúca zhruba legislatívnemu stavu v prvej ČSR nie je ani zďaleka absurdná. Navonok možno trocha kuriózne riešenie vzbudzujúce úsmev má však oveľa reálnejšie a menej okázalejšie opodstatnenie na všeobecnú publicitu a podporu, ako slávnostné prestrihnutie pásky vládou podporovaného projektu malej zahraničnej firmy pre niekoľko sto zamestnancov. Majiteľ košického kominárstva T. Rex Tomáš Halász, ktorý tvrdo presadzuje prostredníctvom Slovenskej komory kominárov novelizáciu kominárskeho zákona, zriadenie obvodov, presnú evidenciu a pravidelné kontroly s možnosťou stanoviť pokuty, hovorí: „Suma 127 korún za jedno vyčistenie štandardného komína za rok čo účtujem, naozaj nie je veľa, v porovnaní so škodami, ktoré pri nevyčistení môžu vzniknúť. A to už nehovorím o ľudských životoch. Pretože robím znalecké posudky aj pre poisťovne, viem, že majitelia takto zbytočne ohňom poškodených domov, doplácajú dvakrát. Pri požiari a nevyčistenom komíne poisťovňa nič nehradí. Som rád, že kominárskemu zákonu sa začína venovať zvýšená pozornosť. Po pripomienkovaní našou komorou, schválením parlamentom kominárstvo na Slovensku prežije veľkú obnovu. Ja som sa na ňu pripravil..."
Svet komínov je začiernený sadzami a dymom. Pre niekoho je prostredím, kam sa nepozrie. Spája sa s niečím podradným, čo sa nemá brať vážne. Zdanlivé maličkosti sú ale neraz významné. Košický kominár Tomáš Halász má v úcte tento zvláštny zadymený svet. Preto bez cylindra, uniformy a bielej šatky nejde ani na strechu. Nečudo, veď ho živí poctivou prácou. Kominár Halász vie o ňom všetko. Vie, že je blízko zmena prinášajúca uznanie aj pre čističov komínov. Stačí sa prejsť párkrát po streche, povymetať komíny a počkať si, až nás Európsky a kominársky zákon dobehne.
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
