ŽELEZNIČNÉ MODELÁRSTVO

Za najpôvabnejšie parné lokomotívy, ktoré premávali na našich tratiach sa považovali stroje radu 387.0. Pravdepodobne kvôli farebnej úprave sa u nich časom udomácnila prezývka "Mikádo". Pôvodne mali čierny náter, neskôr ho však nahradil hráškovo zelený. Červené kolesá a žlté linkovanie im ešte pridalo na elegancii.

Pôsobivé lokomotívy radu 387.0 s usporiadaním kolies 2'C1' navrhol konštruktér plzenskej Škodovky Ing. Oskar Dolch. Výhrevná plocha kotla predstavovala 226 m2, plocha prehrievača 64,4 m2 a plocha roštu 4,8 m2. Na území Slovenska sa v polovici tridsiatych rokov minulého storočia zaradili do rýchlikovej dopravy na kvalitných tratiach Břeclav - Bratislava a Bratislava - Žilina - Spišská Nová Ves. Novinku na lokomotíve zastupoval trámcový rám a trojvalcový trojčitý parný stroj s automatickými vyrovnávačmi Winterthur. Nevýhodou radu sa stalo hlavne jeho vysoké osové zaťaženie 17 t (celková hmotnosť 93 t) prekračujúce limit stanovený objednávateľom. Z tohto dôvodu vznikli viaceré prevádzkové obmedzenia. Na Slovensku sa mohli používať až po modernizácii dôležitých tratí v 30. rokoch, i keď montážne haly opustili prvé lokomotívy radu 387.0 už roku 1925. Ak nepočítame niekoľko strojov radu 486.0 a 486.1 jazdiacich vo väčšine prípadov s osobnými vlakmi, tak do roku 1946 boli na prvom mieste vo veľkosti rýchlikových lokomotív v republike. Aj vďaka pri skúškach dosahovanej maximálnej rýchlosti 140 km/h výborne reprezentovali československé strojárstvo i železnice v zahraničí. Veľa sa o nich písalo a dokonca aj píše v technickej literatúre celého sveta.

Prevádzkyschopná lokomotíva radu 387.043/930.114 z roku 1937 je dnes umiestnená v depe Louny v severných Čechách. Zaujímavosťou ostáva, že modely Mikádo mali zväčša precíznu farebnú úpravu v istých prípadoch prevyšujúcu kvalitu vyhotovenia, či použitého materiálu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.