V poslednom vyhlásení starého roka naznačil dva nesmierne závažné úmysly: Po prvé, nemieni osloviť Ústavný súd s otázkou o ústavnosti referenda o predčasných voľbách. Po druhé, vážne sa zaoberá myšlienkou časovo spojiť toto referendum s voľbami prezidenta.
Ak Schuster svoje zámery zrealizuje, môžeme smelo hovoriť o zneužití právomocí ústavného činiteľa. Nebude to síce kriminálny, ale veľmi vážny politický delikt. O čo ide? Neoslovenie ústavného súdu je zvrchovaným právom prezidenta, ale pri splnení jednej podmienky: Musí si byť istý, že otázka je v súlade so základným zákonom štátu. My však vieme, že istý si nie je, keďže jeho hovorca Füle sa ani nie pred mesiacom nechal počuť, že "prezident si uvedomuje, že otázka je sporná".
To nie je zďaleka všetko. Bol to totiž práve Schuster, ktorý už v roku 2000 kritizoval Ústavný súd, že mu odoprel konzultáciu v prípade tzv. Mečiarovho referenda, ktoré bolo tiež o predčasných voľbách. Sám Ján Mazák mu vraj vtedy vysvetlil, že prezident nemá ústavný nárok sa pýtať a on, teda ÚS, nemá právo odpovedať. Neskôr, s odvolaním sa práve na túto kauzu, ako aj na jednu predchádzajúcu, si v roku 2001 Schuster vyloboval, aby do novelizácie ústavy bola zaradená aj možnosť hlavy štátu žiadať pri neistote tzv. predbežnú ústavnú kontrolu otázky. Takže to, čo práve jemu tak veľmi prekážalo, bolo odstránené. Mimochodom, predbežná ústavná kontrola zákonov je v parlamentných demokraciách bežný inštitút, ktorým sa predchádza prípadným komplikáciám. V kauze referenda však na Slovensku kontrola nie je vykonaná dodnes, keďže ÚS sa s odvolaním na procedurálne nedostatky odmietol zaoberať aj podaním koaličných poslancov, ktorí v r. 2000 žiadali vysloviť nesúlad referenda o predčasných voľbách s ústavným článkom č. 93, ktorý hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť, okrem iného, ani základné práva a slobody. O tom, že ide o relevantný ústavný spor, svedčí i fakt, že aj renomovaní právnici sú rozdelení v názore na tento problém.
Takže Rudolf Schuster dnes odmieta využiť kompetenciu, o ktorú kedysi sám prosil - údajne preto, aby nemohol byť stíhaný za porušenie ústavnosti. Čiže bezprecedentne popiera sám seba. Je neslýchané, ak prezident vôbec uvažuje nevyužiť ten článok ústavy, ktorý sám presadil presne pre ten prípad, ktorý je dnes na stole.
Motiváciu odhaľuje druhý Schusterov plán - spojiť referendum s prezidentskou voľbou. Tá má byť v apríli (presný termín určí Hrušovský), čo znamená, že v prípade preskúmania otázky na ÚS by spojenie nebolo časovo možné. A to je dôležité preto, aby sa odstránila najväčšia prekážka úspešnosti referenda - nedostatočný záujem. Keďže, ako je známe a už viacnásobne odskúšané, pri účasti pod 50 percent zapísaných voličov je ľudové hlasovanie neplatné.
A Schusterovi ide evidentne o to, aby platné bolo. Hoci zdôrazňuje, že o tejto možnosti zatiaľ "iba uvažuje", príznaky hovoria jednoznačne: Náš prípadný "občiansky kandidát" na reprízu vo funkcii prezidenta funguje v záujmovej koalícii so Smerom. Všetky signály naznačujú, že sa rodí diabolský politický obchod; Schuster pomôže Ficovi a Saktorovi s referendom a títo ho za odmenu podporia v zápase o stolec, na ktorý by už inak nemal žiadnu šancu. Nie je na tom nič protizákonné, ide "len" o učebnicový a priam pyramidiálny konflikt záujmov, v ktorom sa ocitol prezident republiky. Štátnik a vôbec slušný človek by buď ohlásil, že kandidovať nebude, alebo by takto nekombinoval. To však nie je prípad Schustera.
SDKÚ, KDH i SMK už spustili veľký pokrik, veď skoro nulová šanca, že referendum bude úspešné, by v tomto scenári povážlivo nabobtnala. Prezidentský kandidát KDH Mikloško manéver odsúdil dokonca postrehom, že "komunisti sa v roku 1948 dostali k moci noblesnejším spôsobom". Aj s tým sa dá polemizovať, predovšetkým ale: Mikloško a spol. majú oslabený morálny nárok Schustera z tejto pozície napádať. Rovnaký manéver a práve na ich našepkávanie totiž predviedol Michal Kováč pred siedmimi rokmi, keď spojil do jedného dve referendá z rozličných zdrojov - o priamej voľbe prezidenta, iniciované petíciou, resp. tri "Mečiarove" otázky o NATO, schválené uznesením parlamentu. HZDS svoj problém vtedy riešilo najhorším možným spôsobom - zmarením referenda. Táto koalícia zvolí určite elegantnejšie riešenie - zatiaľ ale nevideť, že aké.
Isteže, situácie nie sú celkom identické, keďže teraz by šlo o fúziu referenda s voľbami, v ktorých by bol súčasný prezident sám aktérom. Princíp je ale rovnaký: Zvýšiť pravdepodobnosť úspešnosti jedného ústavného aktu spojením s druhým. Rozpor záujmov, do ktorého sa posúva Rudolf Schuster, je obrovský. Iná vec je politická legitimita takého kroku, čo je námet na osobitnú analýzu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
