Medzinárodný úrad pre nákazy zvierat (O. I. E.), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Stály veterinárny výbor Komisie Európskej únie preto s nemalým prekvapením zobrali na vedomie znepokojivú správu Štátnej veterinárnej správy štátu Washington, že v decembri 2003 úradne potvrdili v USA prvý prípad výskytu BSE. Nasledoval okamžitý zákaz vývozu hovädzieho mäsa a "podozrivých" mäsových výrobkov. Spotrebitelia sa obávajú, že "washingtonský prípad" môže byť iba tým povestným vrcholcom ľadovca. Dokonca aj Kanada zakázala export mäsa z USA. Strach a obavy nie sú neopodstatnené. Európske kauzy svojho času doslova vydesili amerických spotrebiteľov. Záhadami opradený vírus naďalej útočí. Nepozná vzdialenosti a štátne hranice. V uplynulých dvoch rokoch aj na území SR bolo na test BSE pozitívnych päť kráv pochádzajúcich z domáceho chovu. Piata krava pochádzala z farmy v Dolných Držkovciach. Test bol vykonaný v špeciálnom laboratóriu Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene. Na farme boli po zistení BSE zavedené okamžité prísne veterinárne opatrenia. Po skúsenostiach výskytu BSE v Anglicku boli dôsledne preverené aj jednotlivé dovozy a pôvod krmiva od roku 1995. Riziková kohorta zvierat predstavuje sedem kusov dojníc. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydáva pokyny na sprísnenie kontroly potravín.
Opakovanie matkou múdrosti...
(Ako to všetko začalo?)
Záhada záhad má pôvod kdesi na vysočinách Novej Guiney, kde sa začiatkom štyridsiatych rokov nečakane objavila neznáma choroba so smrteľnými následkami (kuru) zasahujúca centrálny nervový systém (po slovensky ju možno nazvať triaškou). V súvislosti s poodhalením niektorých faktov s touto záhadnou smrteľnou chorobou dostal v roku 1976 prof. Daniel Gajdusek (po meči Slovák) Nobelovu cenu. Pred cestou do epicentra rozširujúcej sa nákazy pracoval v Ústave národného zdravia v americkom Bethesde. Druhá zákerná choroba, o ktorej sa v súvislosti s rozšírením nákazy v Anglicku treba zmieniť, je "Scrapie", čiže klusavka. Je to chronické ochorenie oviec. Choroba je známa už 200 rokov, preniesla sa do mnohých štátov Európy a prednedávnom aj do USA.
Asi pred desiatimi rokmi som mal možnosť hovoriť o výskyte BSE s prof. Gajdusekom, ktorý už vtedy tvrdil: "Vedecké konferencie a porady na medzinárodnej pôde nezaujali konkrétne stanovisko. Vstup patogénnych priónov do organizmu nezanecháva za sebou žiadnu evidentnú stopu..."
Najvyspelejšie vedné odbory a moderná diagnostická technológia sú predbežne bezradné. Záhadná infekcia (prióny, čiže choré - infikované proteíny) sa prejavujú extrémne a nevysvetliteľne rezistentné na všetky fyzikálne i chemické činitele. Nevnímavé a odolné sú proti takým dávkam ultrafialového ionizujúceho žiarenia X-lúčov, ktoré ničia všetko živé. Úplne imúnne sú voči formalínu, vzdorujú vlhkému i suchému teplu. Vysoko infekčný kmeň nákazy znesie aj 160 stupňov Celzia po celých 24 hodín..., akoby šlo o mimozemskú infekciu.
Proti nákaze neexistuje žiadna protilátka. Zasiahnutý jedinec je fakticky odsúdený na smrť, zdĺhavú a plnú nesmierneho utrpenia. A čo najviac sťažuje prácu vedeckých kapacít celého sveta, je inkubačná doba. U ľudí od 18 mesiacov do 30 rokov...
Táto záhadná choroba vo vedeckých kruhoch dostala názov (bovinná spongiformná encefalopatia) BSE, ľudovo nazývaná choroba šialených kráv...
České hovädzie, slovenská hystéria...?
Máme ešte v pamäti (dez)informácie o negatívnom náleze vzhľadom na výskyt BSE v Čechách, ako aj následný chaos medzi slovenskými obchodníkmi. Inšpektori vyraďovali potraviny podľa jedného zoznamu (mäkké časti hovädzieho mäsa), druhí zas všetky výrobky obsahujúce hovädzie mäso z dovozu. Rôzny výklad spôsobil obrovské finančné straty na oboch stranách štátnej hranice. Sotva sa verejná mienka ako-tak upokojila, už vznikol ďalší závažný problém v súvislosti s dovozom olivového oleja zo Španielska, ktorý deväťnásobne prekračoval obsah karcinogénneho benzopyrénu. Opäť sa dostal na pretras problém možnosti výskytu BSE v dovozovom mäse. Výrobári hovädzích produktov sa chabo bránili tvrdením, že pri výrobe nepoužívali tzv. "rizikové časti hovädzieho mäsa". Ktoré sú však rizikové časti mäsa pri pozitívnom teste na BSE je diskutabilné aj pre vedecké kapacity...
Chaos na trhu potravín vzniká predovšetkým neznalosťou problematiky, oprávnenými obavami z nákazy, ale taktiež rôznym výkladom vyhlášky. Ani následné oznámenie o negatívnom náleze BSE v Česku nedokázalo zastaviť vzniklú paniku. Darmo, strach má veľké oči. A spotrebiteľ chráň sa sám. K čomu potom na úseku kontroly nezávadnosti potravín v SR ešte donedávna vykonávalo činnosť 40 subjektov (!), ktoré naviac organizačne patrilo pod viaceré ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy s prekrývajúcimi kompetenciami. Vláda SR po zvyčajných peripetiách odsúhlasila (20. 6. 2001) nový legislatívny zámer integrácie kontroly na trhu potravín. Je to možné považovať za prvý krok vedúci k ére bezkolízneho moderného obchodu a ochrany spotrebiteľských záujmov a zdravia, ktoré od Slovenska žiada aj Stály veterinárny dozor Komisie Európskej únie. Oblasť dozoru potravín bola atomizovaná s nízkou úrovňou koordinácie medzi orgánmi kontroly na trhu. Dominantne represívny charakter kontroly bol bez efektívneho dopadu na podnikateľské subjekty. A na sankcie doplácal opäť len spotrebiteľ.
Ponurá scéna BSE mala pokračovanie
Neinformovanosť - sa stala sprievodným javom, ktorý vyústil v hromadnom strachu. Všetko sa začalo v roku 1985 (a má pokračovanie aj v roku 2004) v juhoanglickom prístave Kent. Dojnice určené na export sa za jedinú noc premenili na agresívne beštie. Napadli majiteľa a útočilo na všetko čo sa hýbalo. Trvalo celé mesiace než sa verejnosť dozvedela o záhadnej chorobe BSE. V Bristole v máji 1990 uhynul kocúr Max, ktorý prejavoval všetky symptómy BSE. Vtedy vznikla prvá obava, že choroba sa môže preniesť nielen na zvieratá, ale aj na ľudí. Oficiálne stanoviská však boli úplne iné.
Tri roky po udalosti v prístave Kent (20. apríla 1988) bola ustanovená vedecká komisia, ktorá sa začala dôsledne zaoberať prípadmi nákazy BSE. Prvé stáda boli zlikvidované v kafilériách. Ako sa neskôr ukázalo opatrenia boli málo účinné. Svetová tlač prináša informácie o smrti desiatich ľudí, ktorí v Anglicku zomreli na príznaky choroby BSE. Vedecké kapacity v Británii však dodnes nepotvrdili, ale ani nevyvrátili, že smrť spomenutých Angličanov zapríčinila konzumácia hovädzieho mäsa. Protichodné názory trvajú dodnes.
Svetoví neurobiológovia sa vyjadrili, že BSE zapríčiňuje rozklad centrálneho nervového systému (CNS). Okrem toho však vedci sú presvedčení, že CNS nie je jediný orgán, ktorý môže byť chorobou postihnutý.
Celosvetový škandál
Tajuplný vírus vzbudil obavy na celej planéte Zem. Vzniklo podozrenie, že tento vírus by prežil aj v mimozemských podmienkach. Záruky vedeckých kapacít, že vírus sa z Anglicka neprenesie do iných štátov sa minuli účinkom. V roku 2004 sa problém BSE stáva hrozbou pre celý svet. Celé dva roky trvalo, než bol vydaný zákaz pridávania živočíšnej múčky do kŕmnych zmesí. Až do roku 1988 sa mohol infikovaný dobytok predávať za polovičnú cenu (!). Ešte rok po zákaze používania živočíšnej múčky do krmív sa mozgy nakazených kráv používali na výrobu paštét.
Hrozba vražedného vírusu trvá
Vo Veľkej Británii podľa dohody mali utratiť všetky kravy staršie ako 30 mesiacov. Išlo o 4,7 milióna kusov... Európska únia sa ponúkla kompenzovať farmárom vzniknuté škody vo výške 70 percent. Vražedný vírus stál Angličanov vyše 3 miliardy libier.
V Dolnej snemovni anglického parlamentu sa ozvali kritické hlasy na adresu partnerov z Európskej únie, ktorí iniciovali zákaz dovozu britského hovädzieho mäsa. Vláda SR 2. apríla 1996 v súlade s rozhodnutím Stáleho veterinárneho výboru EÚ s okamžitou platnosťou zakázala dovoz všetkých kategórií živého hovädzieho dobytka a oviec, ako aj produktov z nich. Zákaz sa týkal aj dovozu všetkých druhov mäsokostných múčok a krmív. Zakázala akýkoľvek tranzit živého hovädzieho dobytka a oviec cez územie republiky.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) medzitým vydala odporúčanie, aby vlády obmedzili riziko (aj keď vedecky nepotvrdené) možnosti prenosu choroby BSE na človeka. V tom čase som položil dnes už nebohému akademikovi J. O. Vrtiakovi, významnému znalcovi a svetovej vedeckej osobnosti v súvislosti s BSE jedinú, ale závažnú otázku: Sú anomálne prionózy (choré bunky) prenosné na ľudí?
Akademik Vrtiak: "Podobná otázka sa vynorila s plnou vážnosťou a nástojčivosťou vtedy, keď sa v Anglicku začala písať tzv. kronika smrteľného skoku z ovce na kravu a vedecký i laický svet sa začal zaoberať fenoménom BSE. Klinické ochorenie dobytka sa po infekcii s kontaminovanou mäsokostnou múčkou prejavilo až po uplynutí inkubačnej doby. Infikovaný dobytok však vylučuje infekčné prióny do vonkajšieho prostredia už niekoľko rokov pred objavením príznakov choroby. Je veľmi závažné podozrenie, že patogénne prióny vstúpili do potravinového reťazca takých ľudí, ktorí konzumovali mäso z nakazených kráv."
Slová akademika Vrtiaka sa plne potvrdili. A tento významný slovenský vedec a bývalý rektor Veterinárnej univerzity v Košiciach vtedy vyslovil ďalšiu závažnú myšlienku v súvislosti s hrozbou BSE.
"Skladba patogénnych mozgových proteínov je veľmi podobná proteínom zdravej bunky, a preto ich infikovaný organizmus nepovažuje za votrelca a nepriateľa. Je to mimoriadne zákerný a vražedný útočník..."
Pašeráci pochybného hovädzieho mäsa...
"Skoky" smrtiaceho vírusu
Európa žije v znamení voľného obchodu, ktorý dňom 1. mája 2004, po vstupe SR do Európskej únie dostane konkrétnejšie podoby. V uplynulých desiatich rokoch však tento sľubne sa rozvíjajúci trend zatienili bossovia veľkého kalibru cezhranične organizovaného zločinu, ktorí anglické hovädzie mäso a výrobky z pochybných zdrojov začali pašovať do viacerých krajín. Profesor Kurt Günter z Nemecka ešte v roku 1997 tvrdil, že krajine nehrozí žiadne nebezpečenstvo prenosu nákazy BSE. Napriek nemeckej precíznosti sa "mäsovej mafii" podarilo prepašovať do Nemecka nezistené množstvo mäsa z pochybných zdrojov. Výsledok? O dva roky neskôr boli Nemci nútení utratiť 4400 zvierat. Rozporné stanoviská vedcov, právnikov a politikov kulminovali. Neinformovanosť a čiastočne aj neznalosť spôsobili ďalšie "skoky" smrtiaceho vírusu do zeme tulipánov, kde prvý oficiálny prípad BSE zistili 21. marca 1997. Kompetentné úrady okamžite zasiahli. "Anglickí strašiak" BSE bol ešte príliš v živej pamäti. Hlavy utratených zvierat odoslali do Výskumného ústavu pre zdravie zvierat v Lelystadte (Reseach Institute for Animal Healt).
Medzinárodný úrad pre nákazy BSE medzitým zvyšuje akceleráciu preventívnych opatrení. Ústredná veterinárna správa Slovenska prijíma ďalšie opatrenia a 3. apríla 1997 vydáva záväzný pokyn v súvislosti s prísnymi bezpečnostnými opatreniami na ochranu územia SR. Nákazová situácia v Európe je však naďalej nepriaznivá. Príslušné inštitúcie Európskej únie na čele s Medzinárodným úradom pre nákazy zvierat (O. I. E.) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na krátky čas sa podarí tlmiť rozširovanie nákazy. Objavujú sa aj optimistickejšie prognózy. V záujme zdravia spotrebiteľov v Európe zakazujú a sprísňujú všetky opatrenia dovozu mäsokostných múčok ako aj tranzit všetkých kategórií živého dobytka a oviec. Poprední svetoví vedci naďalej skúmajú, či sa tvrdenia a vyhlásenia politikov v súvislosti s možnou hrozbou prenosu nákazy zo zvieraťa na človeka možno pokladať za hodnoverné. Viaceré vedecké konferencie a porady na európskej a svetovej úrovni však neprinášajú konkrétne a jednotné oparenia. Ak by sa tvrdenia politikov stali realitou, pripomínalo by to strašlivé mystérium, pretože na následky choroby BSE by malo zomrieť tisíce, ba desaťtisíce ľudí.
Znepokojivá správa z USA
BSE u mačiek a psov
Podľa časopisu Le Monde sa dokázal prípad nákazy mačky vírusom BSE v roku 1990. D roku 2000 vo V. Británii podľahlo nákaze asi 80 mačiek. Prvý mimobritský prípad tzv. choroby šialených mačiek bol evidovaný v Nórsku. V januári 1998 sa príznaky BSE objavili u geparda v jednej ZOO. Na príznaky BSE uhynul vlčiak v Oslo. Dokázalo sa, že sa nakazil kontaminovanou konzervou. Podobné prípady sa objavili v Maďarsku, Poľsku a Rakúsku. Nemecký lekár a hygienik Wolfgang Wodard sa začína plne venovať problému čistoty krmiva pre domáce zvieratá. (V EÚ platí už roky striktný zákaz kŕmiť ošípané odpadkami z jedál). Uvedené zrejme bude platiť aj pre SR od 1. mája 2004. Podľa zistení uvedeného vedca aj pre domáce zvieratá v prípade nákazy BSE platí dlhá inkubačná doba. BSE pri prekonávaní bariér medzi jednotlivými druhmi zvierat nemá žiadne problémy. Prevencia je z uvedeného dôvodu viac než akútna. Podľa doktora Wodarda sa z Veľkej Británie v roku 1995 vyviezlo do viacerých krajín cez 13 247 ton kostnej múčky. Ďalšie množstvá krmív sú podľa odhadov uložené v utajených skladoch.
V januári 2004 podľa vyjadrenia hlavného hygienika USA "bude životne dôležité zastaviť akútnu hrozbu možností šírenia nákazy BSE!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
