obmedzení. "Zákony, ktoré platia pre našich občanov, budú platiť aj pre občanov iných krajín. Veríme, že s každým pracovníkom by sa malo zaobchádzať rovnoprávne, bez diskriminácie na základe pôvodu," uviedla v Dubline írska vicepremiérka a ministerka zodpovedná za sociálne otázky Mary Harneyová, ktorá sa stretla so skupinou bruselských novinárov.
Zámer otvoriť trh práce hneď po rozšírení a nevyužiť možnosť až sedemročného obmedzenia prístupu pracovníkov z nových krajín pôvodne oznámili aj krajiny ako Dánsko či Holandsko, s blížiacim sa rozšírením však začali prijímať rôzne administratívne opatrenia, ktoré voľný prístup k práci obmedzia. "My nemáme žiadne administratívne prekážky. Máme minimálnu mzdu, ktorú musí pracovník dostávať. Ľudia z nových krajín budú oprávnení hľadať si prácu v Írsku a bývať tu," povedala vicepremiérka.
Írsko sa podľa nej neobáva prílevu lacnej pracovnej sily, naopak pozerá sa na túto možnosť pozitívne. Rastúcej írskej ekonomike totiž pracovná sila chýba, už dnes robí v krajine 100 000 ľudí zo zahraničia, z toho
asi 20 000 zo vstupujúcich krajín. Ide najmä o nekvalifikovanú či nízkokvalifikovanú pracovnú silu v sektoroch ako poľnohospodárstvo a služby. Podľa Harneyovej Írsko cíti, že ako ekonomika vytvárajúca dostatok pracovných miest musí dať túto príležitosť občanom nových krajín EÚ.
Aj Íri v minulosti, keď patrilo Írsko medzi najchudobnejšie štáty v únii, hľadali prácu v Nemecku či Británii, ale neskôr sa vrátili. "Verím, že sa tak stane aj v prípade nových členských štátov a že títo ľudia sa časom vrátia domov s novými skúsenosťami a zdrojmi," uviedla vicepremiérka. Pripomenula, že pred 30 rokmi, keď sa Írsko stalo členom EÚ, malo jednu z najvyšších nezamestnaností (okolo 17 percent). Dnes je nezamestnanosť pod piatimi percentami. "Samotné členstvo v EÚ ale nie je zárukou úspechu, ak nemáte správnu domácu politiku ako znižovanie daní, pružnosť na trhu práce, podpora investícií a tvorby pracovných miest, podnikateľská bezpečnosť," upozornila Harneyová.
Zdôraznila tiež potrebu kontrolovania verejných výdavkov, podporu výskumu, inovácie a rozvoja ľudských zdrojov. Členstvo v únii však Írsku jednoznačne pomohlo, dôležitú úlohu zohrali peniaze zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. "Írsko by nebolo také príťažlivé pre zahraničné investície, keby nebolo členom únie. Investori neprichádzajú zásobovať náš štvormiliónový trh, ale širší európsky trh. A podobné vyhliadky majú aj nové členské krajiny," uzavrela írska vicepremiérka Harneyová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
