zavraždený. Polícia sa priklonila k verzii súdneho znalca, že ministra niekto úmyselne vystrčil z okna jeho služobného bytu.
Keď vyšetrovateľ Ilja Pravda nedostal z Moskvy požadované spisy, nedokázali určiť ani konkrétneho páchateľa, ani prípadný podiel viny zo strany bývalej sovietskej tajnej služby NKVD. Podľa denníka Lidové noviny (LN) podozrenie z vraždy leží na štyroch až piatich osobách. Podozrivý je tajný policajt Miroslav Pich-Tůma, major Augustin Schramm, podplukovník Vojtěch Kohout a bývalý partizán Josef Vávra-Stařík. Všetci sú už po smrti.
Podľa bývalej príslušníčky sovietskej tajnej služby Jelizavety Paršinovej, ktorá v minulosti pôsobila v Prahe, jej bývalý šéf, generál NKVD Bjelkin, sa raz údajne pochválil, že sa zúčastnil vraždy Masaryka. Český vyšetrovateľ žiadal ruské úrady v rámci právnej pomoci aj o jej výsluch, ale odpoveď znela, že už je po smrti.
Prípad záhadného pádu Jana Masaryka z okna vo výške 14,5 metra sa v roku 1948 prakticky nevyšetroval a udalosť bola už po niekoľkých hodinách označená za samovraždu. V roku 1968 sa polícia k prípadu vrátila a dokonca vypočúvala podozrivých. Už vtedy sa prišlo na to, že v prípade chýba množstvo dokumentov, a že hľadanie pravdy bude viac ako zložité. Niektorí historici, napríklad Pavel Kosatík, sa preto pozastavujú nad kategorickým záverom českej polície na základe jediného posudku. Okrem verzie, ktorú podporuje bývalý Masarykov tajomník Antonín Sum - že minister sa nedokázal zmieriť s príchodom komunistov k moci, a spáchal samovraždu, existuje celý zoznam možných verzií tragickej udalosti.
Miroslav Pich-Tůma pracoval v dobe Masarykovej smrti ako spravodajský dôstojník na zemskom odbore bezpečnosti v Prahe, neskôr bol známy aj ako brutálny vyšetrovateľ ŠtB. V osudný deň roku 1948 bol na mieste činu. O 20 rokov neskôr, keď ho v roku 1968 vypočúvala polícia, svoju prítomnosť nedokázal uspokojivo vysvetliť. Ako uviedol, domnieval sa, že na miesto ho "orgány" vyslali preto, aby zistil, či na mieste nie je niečo podozrivé. Nič podozrivé nezistil a vrátil sa na svoje pracovisko. Pich-Tůma spáchal v roku 1995 samovraždu. Major Augustin Schramm, bývalý partizán a neskôr šéf vplyvného partizánskeho oddelenia ÚV KSČ, ktoré malo kontrolovať činnosť bývalých partizánov. Mal spory s ďalším z podozrivých, partizánom Josefom Vávrom-Staříkom. Neznámym útočníkom bol zastrelený v lete 1948, v zinscenovanom procese bol za jeho vraždu odsúdený pravdepodobne nevinný študent. "Zaslúžilý partizán" Josef Vávra-Stařík sa podľa jednej z verzií mohol na vražde podieľať spolu so "svojimi" partizánmi. Po roku 1948 pôsobil - pravdepodobne v službách tajnej polície - v zahraničí, kde mal prispieť k rozvratu exilu. Pre údajnú vlastizradu bol vo vlasti popravený v roku 1953. Vávra-Stařík označil za Masarykovho vraha majora Schramma.
Po smrti je aj ďalší zo skupiny podozrivých: podplukovník Vojtěch Kohout. V rokoch 1922-25 slúžil v sovietskej Červenej armáde, počas druhej svetovej vojny bol náčelníkom štábu I. komunistickej divízie Červenej armády a v rokoch 1942-43 lektorom Hlavnej politickej správy Červenej armády, v československom armádnom zbore bol osvetovým dôstojníkom. Po vojne pôsobil vo Vojenskom historickom ústave a podľa LN bol pravdepodobne agentom NKVD. V deň Masarykovej smrti ho podriadený videl v kancelárii v skorých ranných hodinách rozrušeného a zachytil podozrivý telefonát tretej osobe. Kohout zomrel v roku 1954.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
