tých, ktorí tieto udalosti prežívali priamo na mieste?
Obyvatelia, ktorí neušli pred frontovou hrozbou, spomínajú na pomerne pokojné dni. Vojnové nivočenie tieto mestá takmer obišlo. V Bardejove síce v lete pred tým dopadli tri bomby priamo na a v blízkosti hospodárstva pána Kačuríka. Boli vraj zhodené z nemeckého lietadla ako odplata za to, že gazda odmietol predať Nemcom seno, ktoré potreboval pre vlastný statok. Bol tu ešte železobetónový most cez Topľu, od roku 1929 pýcha mesta. Chodilo sa cez neho do Bardejovských Kúpeľov a spájal mesto aj s oblasťou na ľavom brehu rieky, odkiaľ sa od Dukly blížili práve sovietske vojská.
V čase, keď sa už z neveľkej vzdialenosti ozývalo dunenie kanónov, v gazdovskej usadlosti za vodou hlásil sa k životu ďalší nový občan mesta. Pôrodná asistentka, "hebama" pani Dubinská, bývajúca na opačnom konci mesta, dostala avízo. Bez ohľadu na akútne nebezpečenstvo mravný kódex zdravotníčky prikazoval jej okamžite konať. Zbalila si svoju taštičku a k prvorodičke sa ponáhľala - ako ináč - pešky takmer dva kilometre. Musela prejsť aj cez most, ktorý strážili nemeckí vojaci. Jeden z nich, keď možno pochopil účel jej cesty, súril ju: "Achtung! Schnell, schnell..." a snáď aj mimikou, pohybom rúk naznačil, čo sa s mostom čochvíľa stane. Pani Dubinská bola poslednou bardejovskou občiankou, ktorá prešla po moste. V rodine pána Udiča, v dome vzdialenom sotva 200 m od mosta, medzi dvoma frontovými líniami onedlho prišiel na svet potomok. Bolo to v ten istý deň, keď most vyletel do povetria, možno v rovnakom čase: deštrukcia i nový život.
Pani Dubinská po dobre vykonanej povinnosti usilovala sa čo najskôr dostať domov k rodine, ešte prv než Nemcov v meste vystriedajú Rusi. Možno sa bude aj bojovať... Po moste sa už vrátiť nedalo. Musela voliť inú trasu. Cestou - necestou hore prúdom rieky došla k "Orosovej lávke", ktorá spájala osamelú usadlosť pod Vinbargom s mestom na opačnom brehu. Domov došla unavená, po kolená mokrá a zablatená. Januárové počasie muselo byť veľmi mierne a daždivé v tomto roku.
Deštrukcia mosta nezabránila v postupe sovietskych vojsk. Nemci ustúpili z mesta bez boja a niektoré jednotky ruských vojakov presúvali sa aj pozdĺž potoka Lukavica. Jeden z vojakov pri tom predspevoval a ostatní sa potom chórom pripájali. "Špivaju jak by išli na odpust", poznamenala dojatá tetka, sledujúca ich na ulici zvanej Starý blich.
Pôrodná asistentka pani Dubinská o pár dní vlastnoručne zaznamenala narodenie dieťaťa do mestskej matriky. Matrikára nebolo. Asi tiež z mesta ustúpil...
Príbeh pani Dubinskej mi vyrozprávala jej dcéra pani Mária Weissová a pred bombovými črepinami sa v bezprostrednej blízkosti skrývala i neskôr ruských vojakov pozorovala moja manželka.
Autor: Bartolomej Gurský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
