Keď sa raz smädný Ďuri zobudil, vytočil číslo kamoša, z ktorým pil do neskorého večera. "Prosím, tu letné sídlo Šľachtica z Furče," ozval sa Pišta do
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
telefónu. "Hneď vám zavolám pána baróna." Zo slúchadla sa ozvali zvuky podobné fackám a rozčúlený hlas: "Nepovedal som ti, ty špina, že ma máš oslovovať vaša výsosť? Prosím, tu je barón Pišta von Mlynarčik. Prepáč Ďuri, že ťa musím obťažovať podobnými malichernosťami, ale moji sluhovia sa nikdy nenaučia správnym spôsobom. Mimochodom, hneď som ho za to nechal zbičovať. Čo môj, si smädný? Pokojne príď, pošlem lietadlo po šampanské, alebo vieš čo, vôbec ho nemusím posielať, včera som predal Furču Kaddáfímu, trošku sme to aj oslávili, takže pár sudov tu ešte bude," rozhovoril sa Pišta.
"Aj s obyvateľmi?" opýtal sa o triedu veselejší Ďuri.
"Čo aj s obyvateľmi?" nechápal Pišta.
"Furču či si predal aj s obyvateľmi."
"Samozrejme, veď mi patria!"
"No ale čo bude so mnou, Pišta, veď aj ja som obyvateľ Furče!"
"Ty sa nič neboj, kamaráti šľachticov nemajú žiadny problém, vás som vykúpil, ale môžme to vyriešiť aj elegantnejšie."
O ďalšiu hodinku, potom, čo mu Pišta otvoril dvere v paneláku ("Dúfam, že Ťa neuráža, že som Ti musel prísť otvoriť osobne, ale sluhu som predchvíľou zabil, lebo zohnal iba nemecký kaviár a na to nie je inakší trest, to hádam chápeš"), tak, ako ho pánboh stvoril, čím vydesil nielen susedu z prvého, ktorá práve musela vynášať smetie, ale aj okoloidúce tínedžerky, potom, čo absolvovali strastiplnú cestu na siedme poschodie do šľachtického sídla, ktoré poznačilo neplatenie účtov i fakt, že Pišta ctil zásady starej francúzskej šľachty, že voda je len pre poddaných a po tretej fľaši jablčného močil zásadne do vyprázdnených fliaš od piva, čo si jeho neurodzený brat Jožko neuvedomil, kým si lačne nepotiahol z jedinej plnej pivovej fľašky, potom, čo absolvovali rýchlu cestu autom do najbližšej krčmy, v ktorej šľachticovi tolerovali močenie pod stôl, rýchlu preto, lebo šľachtické autá majú vždy prednosť ("Autá na hlavnej musia cítiť, že z vedľajšej ide šľachta") objednal Pišta fľašu šampanského a povedal Ďurimu slávnostným hlasom:
