Materiály pripravil TOMÁŠ PETRO

Košice - Od rozdelenia Česko-Slovenska čaká naša krajina márne na prvú medailu zo zimných olympijských hier. Veľké nádeje vkladáme do našich hokejistov, no tí naposledy dvakrát neprešli ani cez kvalifikáciu, čakáme či nevystrelí motyka v podobe bežcov na lyžiach Bajčičáka a Bátoryho. Pre biatlonistov je úspech dostať sa do prvej desiatky, hoci k medaile boli naše ženy neraz blízko. Tradičné športové odvetvia ako skokani, združenári a krasokorčuliari sú na Slovensku prakticky "vyhynutým druhom". A zrazu, bác ho. Sánkár Jaroslav Slávik získal uplynulú sobotu historicky prvú medailu pre slovenské sánkovanie z majstrovstiev Európy a razom sa naňho pohľadom upäla celá športová verejnosť v očakávaní, že by to mohol byť on, kto konečne nadviaže na úspechy slovenských hokejistov vo federálnych výberoch či na Ondreja Nepelu. Jaroslav Slávik sánkár! Teda nie športovec, ktorý má na Slovensku dostatok ľadových plôch, bežecké trate, biatlonový areál, respektíve skokanské mostíky na trénovanie, ale pozornosť sa upriamuje na sánkára, ktorý doma nemôže trénovať, lebo Slovensko nemá umelú ľadovú dráhu, a tak musí za prípravou kočovať s reprezentačnými kolegami po Európe.

"Pre mňa je veľmi milým prekvapením ako sa môj úspech medializuje," začal reakciu na našu otázku, či sa zmenia podmienky a pribudne ľadový tobogan po takomto úspechu Jaroslav Slávik a pokračoval: "Slovenské sánkovanie ho potrebuje. Naozaj máme kvôli tomu problémy presadiť sa. Samozrejme, že ľadová dráha asi u nás tak skoro nebude. Je to dosť finančne náročné a Slovensko si to nemôže dovoliť. Jedine, keby u nás bola olympiáda a to tak skoro tiež nebude. Dúfam však, že táto medaila niečo prinesie pre rozvoj sánkovania na Slovensku. Aspoň príspevky od sponzorov na kvalitnejšiu prípravu v zahraničí. V Novej Lesnej máme v pláne postaviť štartovací trenažér." V úvode sme naznačili, že J. Slávik sa stal najhorúcejším kandidátom na ďalší historický zápis zisk medaily zo ZOH. Tatranec si to už pomaličky začína aj uvedomovať, ale... "Zisťujem, že veľa o tom takto špekuluje, média nevynímajúc. Ja to však tak neberiem. Na olympiádu bude o trochu ťažšie sa pripraviť, lebo dráha v Turíne ešte nestojí a usporiadatelia sa budú snažiť do posledných chvíľ tajiť parametre ľadového koryta. Predsa len to nie ako beh na 100 m, kde je dráha všade rovnaká. Mne sa darí len na takých dráhach, kde už dlhšie jazdím a mám dosť skúsenosti. Veď do Oberhofu cestujem už desať rokov. Na novej dráhe bude veľmi ťažko presadiť sa. V Salt Lake City som mal vysoké ambície pre to, že dráha mi celkom sedela a pustili nás vďaka spolupráci s naším olympijským výborom už dva roky pred tým na tréning. Neviem, ako to bude v Turíne. Domáci to budú mať ľahšie. Budú jazdiť, koľko budú vládať. Nechcel by som preto, aby všetci očakávali, že úspech príde sám. Bude to veľmi ťažké."

Poďme však k samotným pretekom, strávili ste už tento úspech? "Len pomaličky." Ako sa na tento úspech pozerajú v Nemecku. V prvých komentároch sa hovorilo, že ste najväčším prekvapením šampionátu. "Všetci boli v úžase. Nik to nečakal. Ani my nie. Nemci z toho robili veľkú senzáciu. Nemcov veľmi prekvapilo, že som dokázal zajazdiť dva vyrovnané kolá. Prvá jazda mi doslova vyrazila dych, pretože tréning vôbec nenasvedčoval tomu, že by som mohol zájsť tretí najlepší dobrý čas. V rýchlom slede som absolvoval štyri tréningové jazdy a nedostal som sa do takej pohody, ktorá by sa preniesla i na preteky. Na štart som sa postavil s čistou hlavou: buď alebo. Po prvej rýchlej jazde som si povedal, že keď sa mi niečo také podarí i v druhej jazde, bude medaila. Dopredu to však človek v športe, v ktorom rozhodujú tisíciny sekundy, nemôže povedať. Vedel som, že musím ísť dosť rýchlo, aby na mňa zozadu niekto nezaútočil. Nakoniec to vyšlo." Keďže pred 1. a 2. kolom mali pretekári trištvrte hodiny na prípravu úpravu saní, Jaro ani nemal čas na to, aby mu mysľou premávali myšlienky o medaile. Nemal čas, aby mu lesk medaily zviazal ruky, nohy. Nezahrával sa ani s myšlienkou, čo ak to nevyjde a skončí štvrtý, alebo jazdu totálne pokazí a bude desiaty. Nemal na to čas. "Ak je človek pod tlakom, v prvom rade si musí udržať hlavu v poriadku. Našťastie sa mi to podarilo. Dôležité bolo udržať sa v psychickej pohode a zopakovať výkon aj v druhej jazde." Optimizmus a vieru vo vlastné sily nahrával rodákovi z Vyšných Hágov fakt, že druhú jazdu zvykol mať vždy rýchlejšiu. "Prvú jazdy vždy idem s väčším rešpektom, chýba mi v nej istota." Druhé kola sa išlo v obrátenom poradí a J. Slávik teda išiel tretí od konca. Vedel ako zajazdil Nemec Eichhorn. Keď prešiel cieľom a uvidel to správne znamienko pred časom, ktorý ukazoval rozdiel medzi ním a dovtedajším lídrom, s jednou rukou brzdil a druhú obrovská radosť explodovala nad hlavu. Pocity? "Skvelé. Už začala prichádzať radosť. Vedel som, že horšie ako tretí neskončím. Na štarte boli už len dvaja pretekári. Maximálne som mohol skončiť trochu lepšie, ak by niektorí z nich zaváhal," konštatoval vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy. V školstve však nepracuje. Je zamestnaný ako športový inštruktor. Inak je členom Strediska štátnej športovej reprezentácie ministerstva vnútra Slovenskej republiky (SŠŠR MV SR) Štrbské Pleso.

Popri súťaži v jednotlivcoch J. Slávik jazdil i v súťaži tímoch. Ten tvorili Veronika Sabolová v ženskej kategórii a dvojica Ľubomír Mick, Walter Marx ml. V takomto zložení Slovensko štartovalo i vlani na MS v lotyšskej Sigulde a chýbalo len máličko, aby sme získali bronz. Veď po prvej tretine Slovensko viedlo. J. Slávik totiž vyhral medzi mužmi! Nakoniec sme skončili štvrtí. "Prvé miesto v rámci súťaže tímov ma veľmi prekvapilo. Škoda, že som to nepotvrdil v súťaži jednotlivcoch. Teraz v Oberhofe som išiel v tíme posledný. Začínali ženy, po nich išli dvojice a nakoniec muži. Vedel som do čoho idem. Boli sme na priebežnom 5. mieste. Mali sme stratu sedem stotín na Rusov a už väčšiu stratu na tretích Rakúšanov. Podarilo sa mi preskočiť Rusa, no Rakúšan by musel veľmi pokaziť jazdu, aby sme sa dostali pred našich susedov."

Jaro sa v 13 rokoch rozhodoval, ktorému športu by sa mohol venovať. Najviac koketoval s hokejom, asi ako všetci chlapci spod Tatier. Zvážil, že v tomto roku by to predsa len bolo neskoro, veď jeho rovesníci už od šiestich rokov vedeli, čo je to ranné vstávanie na tréningy. Voľba teda padla na sánkovanie. Od 16 rokov začal cestovať po podujatiach Svetového pohára. V posledných rokoch dosahoval čoraz lepšie umiestnenia a medaila bola neraz na dosah. V konkurencii Nemcov, Rakúšanov a Talianov však našinec potrebuje priam nadľudskú úsilie. Nehovoriac, ak sa do konkurencie na svetových šampionátoch či OH pridajú Američania a Kanaďania. Je priam nemožné sa medzi nich vkliniť. J. Slávikovi sa to však podarilo. Opäť zdolal, a nie po prvý raz, famózneho Nemca a legendu tohto športu Georga Hackla. Pre nášho pretekára je to fantastický pocit. "Keď som začal jazdiť Svetový pohár a býval som na chvoste štartového poľa, tak som si hovoril, ako by som to urobil, aby som bol na opačnom konci, na špici. Bol to môj sen. Od 16 rokov je to veľmi zdĺhavá cesta. Medzi najlepšími jazdím len posledné dva-tri roky. Skončiť v prvej desiatke je však pre nás, ktorí nemôžeme kde trénovať a nemáme poriadne materiálne zabezpečenie stále veľký úspech. Len málo ľudí si tieto výsledky váži. Terajšia medaila ukázala, že hoci to máme oproti súperom o dosť sťažené a je tam určitý handicap, ak vyjdú podmienky, počasie, popri dobrých fyzických a psychických schopnostiach sa to môže podariť."

Prvá medaila od rozdelenia federálu na podujatí takéhoto rangu je historický úspech. Meno Jaroslava Slávika sa už nezmazateľne zapíše do kroník slovenského sánkovania a športu. Ak sa bude hocikedy bilancovať slovenské sánkovanie, vždy sa začne od medaily Jara Slávika. Historicky sa jeho meno bude navždy spájať s dráhou v Oberhofe. "Možno, že to tak bude. Ja som si tento fakt spočiatku ani veľmi neuvedomoval. Rovnako, ako som si v prvých hodinách neuvedomoval medailu. Človek o nej najprv len sníva, keď však dlho neprichádza, prestávate na ňu myslieť a snažíte sa v pretekoch skončiť čo najlepšie. Ak potom zrazu medaila príde, pre človeka je to obrovský šok a chvíľu potrvá, kým si uvedomí úspech." Aká čaká odmena na bronzového medailistu z ME, ktorý písal históriu? "Tak to si netrúfam povedať. Odmeny bývajú až na konci sezóny. Sánkovanie však nepatrí medzi populárne športy, takže nebude to nič slávne. Samozrejme, že každá odmena poteší, ale veľké peniaze to určite nebudú. Hlavná zadosťučinenie bude to, ak sa niečo pohne k lepšiemu v sánkovaní u nás."

Už v pondelok cestuje slovenská výprava na zvyšné tri kolá Svetového pohára do nemeckých a rakúskych stredísk Wintenberg, Igls a Königssee a priamo z Nemecka potom začiatkom februára odlieta na majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia na olympijskej dráhe v japonskom Nagane.

Z MEDAILY ZAVLÁDLO SKLAMANIE

Jaroslav sa vrátil domov v pondelok ráno o piatej. "Privítanie bolo super. Najprv som išiel za rodičmi, potom som išiel k sestrinej rodine, neskôr na Štrbské Pleso za priateľkou. Večer sme mali väčšiu oslavu. Najprv sme si dali šampus, potom moje obľúbené akostné suché vínko. Mama pripravila knedlíky, červenú kapustu a pečené mäsko. Nemohla chýbať ani ovocná torta." Pochopiteľne, všetci si chceli aspoň na chvíľu zobrať do rúk cennú medailu a poťažkať si ju. Cenného kovu sa však nedočkali. "Všetci boli trochu sklamaní, lebo čakali bronzovú medailu a táto bola zo skla! Pravdupovediac i ja som bol na stupňoch pre víťazov z nej trochu sklamaný, ale asi je v súčasnosti taký trend. Namiesto bronzovej, mám sklenenú medailu. Nevadí," zasmial sa J. Slávik. Na skle nie je ani najmenší bronzový pásik. Farbu bronzu má len šnúrka, na ktorej visela.

RODIČIA SI PRED TELEVÍZOROM I POPLAKALI

V sobotu 3. januára bolo vo Vyšných Hágoch veselo. Jaroslav Slávik, hoci sa narodil v Poprade, je rodákom z tejto tatranskej obce a aj tam žije. Jeho rodičia, otec Ladislav a mamka Anna išli kvôli prostrednému potomkovi (majú ešte 21-ročného Petra) k dcére Marte, aby si na televíznom kanáli Eurosport pozreli preteky majstrovstiev Európy z Oberhofu a predovšetkým jazdy svojho syna. Možno sa im ani neprisnilo, aký gejzír radosti vytryskne, keď Jaro po druhýkrát pretne cieľovú fotobunku. "Prežívali sme riadny nervák, ale držali sme mu palce, ako sa patrí. Ešte i na nohách," priznal so smiechom pán Ladislav. "Pozerali sme a tŕpli ako vždy, keď vidíme Jara na sánkach," smiala sa pani Anna a dodala: "Veľmi sme mu držali palce. Po prvej jazde sme už-už verili, že by mohla byť medaila." Keď Jaro prešiel druhýkrát cieľom a v ľavom dolnom rohu obrazovky sa objavilo číslo -0,039, bolo jasné, že neskončí horšie ako tretí. "Nóó, riadne sme si zavýskali od radosti. Veľké oslavy sme nerobili, lebo sme čakali na Jara, tak sme si otvorili len pivo," poznamenal Jarov otec. Pre rodičov nie je azda nič krajšie, keď si v priamom prenose môžu vychutnať úspech svojho dieťaťa. Pri takejto príležitosti sa neraz i oči zarosia a aj nejaká slzička vypadne. "Mamka si poplakala, to je jasné. Ale i mne bolo..., pretože roky sa tomuto športu venuje a konečne mu to vyšlo," podotkol s radosťou a hrdosťou v hlase pán Ladislav.

VIZITKA J. SLÁVIKA

Vek: 27

Znamenie: vodnár

Stav: slobodný, priateľka Katarína

Auto: žiadne

Hodinky: Timex

Kozmetika: Oriflame

Obľúbený spevák, speváčka, skupina: Sting, Lucie Bílá, U2

Obľúbený herec, herečka: Miroslav Donutil, Meg Ryan

Obľúbený film: Pelíšky

Obľúbená kniha: Alchymista od Coelha

Obľúbené jedlo: knedlo, vepřo, zelo

Obľúbený nápoj: suché víno

Obľúbená činnosť: šport

Vysnívaná dovolenka: chodíme do Chorvátska a je tam super

Vzor, osobnosť: Armin Zöggeler

BILANCIA JAROSLAVA SLÁVIKA

OLYMPIJSKÉ HRY

2002, Salt Lake City:16. v jednotlivcoch

MAJSTROVSTVÁ SVETA

1999, Königssee:14. v jednotlivcoch

15. v tímoch

2000, St. Moritz:20. v jednotlivcoch

13. v tímoch

2001, Calgary:18. v jednotlivcoch

10. v tímoch

2003, Sigulda:6. v jednotlivcoch

4. v tímoch

2004, Nagano:???

MAJSTROVSTVÁ EURÓPY

2000, Wintenberg:8. v jednotlivcoch

9. v tímoch

2002, Altenberg:9. v jednotlivcoch

2004, Oberhof:3. v jednotlivcoch

4. v tímoch

HRY DOBREJ VÔLE

2000, Lake Placid:2. miesto

SVETOVÝ POHÁR

1998-1999:28. miesto82 bodov

1999-2000:14. miesto187 bodov

2000-2001:16 miesto184 bodov

2001-2002:10. miesto263 bodov

2002-2003:12. miesto226 bodov

2003-2004:Siguldaneštartoval

Altenberg16. (25 b)

Calgary11. (34)

Salt Lake City13. (30)

Lake Placid6. (50)

Wintenberg?

Igls?

Königssee?

Priebežne:14. miesto139 bodov

GRATULUJEM! PARÁDA, PARÁDA!

Netreba variť spomínať, že číslo 29 sa navždy vryje do pamäti J. Slávika. "Nikdy ho nezabudnem. Dokonca som si aj dres odložil. Niekedy ho chcú späť, tentoraz ho nežiadali," podotkol Jaro, ktorý by medailu daroval všetkým, ktorí mu pomohli. "V prvom rade rodine, ktorá ma podporovala, priateľke, ktorá stojí pri mne a motivuje ma, trénerom a ešte dvom pánom - MUDr. Lórantovi Divaldovi, ktorý má ma na starosti po fyzickej stránke a Ľubomírovi Oherovi. Ten sa o mňa stará po psychickej stránke."

Prvú gratulačnú sms dostal od priateľky Katky Gluskovej z Bratislavy. "Pamätám si na ňu veľmi presne: Gratulujem! Paráda, paráda! Bola len stručná, pretože som ju neposielala na jeho mobil, a tak som tam nemohla zakomponavať i niečo intímnejšie," smiala sympatická Bratislavčanka, ktorá si všetko vynahradila po Jarovom príchode. "Poriadne som ho vystískala, vybozkala a hneď sme si dali čaj s rumom. Boli sme na Štrbskom Plese i s našimi, išli sme sa potom najesť do Koliby. Dali sme si Demänovku, Jaro si dal Tequilu a bola nám fajn," pridala ďalší postreh Katuška, ako ju volá Jaro Slávik. Spolu chodia dva roky a ako bývalá volejbalistka prežíva kariéru svojho priateľa. "O sánkovaní som pred tým nemala ´šajnu´, až keď som sa spoznala s Jarom. Vedela som, ako to vyzerá v ľadovom koryte, ale nič viac. Keď som ho videla po prvý raz v ľadovom tobogáne, tak som sa na to nemohla veľmi pozerať. Rýchlo som však nadobudla pocit, že Jaro ma na dráhe prehľad a situáciu má pod kontrolou. Už nemám žiaden strach." Katka nepozerala priamy prenos, lebo bola u kamarátky, ktorá nemala Eurosport. "Práve sme však raňajkovali a začali mi chodiť sms správy a telefonáty od kamošov. Predovšetkým v tom znení, že keby sa oholil, tak by bol ešte rýchlejší... Hneď som im volala späť, čo sa deje," smiala sa pri týchto slovách priateľka Jara Slávika, ktorá netají, že súčasná bridka na Jarovej tvári je tak trochu i na jej podnet: "Jaro si ju nechával i pred tým, ale odkedy sme spolu, tak si ju necháva častejšie, lebo mne sa to páči."

Autor: hra, las, internet

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.