kultúry", ako to sama nazvala.
V prvom rade preto, lebo trojkráľové oznámenie pozíciu Martinákovej vôbec nevyjasňuje - stále je to v polohe, že možno odíde, a možno nie. Sama naznačila, že všetko môže dopadnúť aj inak. Po druhé, keby sme nežili na Slovensku, tak by sa žiadalo povedať, že o politickej kultúre sa bude dať hovoriť až v momente, keď poslanci, ktorí opustia rodné strany, zložia nie parlamentné funkcie, ale celý mandát. Bez ohľadu na dôvody, ktoré môžu byť, ako trebárs v prípade SF, aj nesebecké a ušľachtilé. Prvoradým faktom totiž je, že politický turizmus mení výsledky volieb a teda aj v nich vyjadrenú vôľu voličov. Preto je v demokraciách dobrým zvykom s opustením strany odísť aj z parlamentu. A vôbec nie mimochodom: Asi 25 poslancov, ktorí za rok a čosi opustili parlamentné strany, je jediný legitímny dôvod na požadovanie predčasných volieb.
Po tretie, Martinákovej gesto je ešte aj zbytočné, lebo dnes nikto jej odstúpenie nepožaduje. Na Slovensku sme padli tak hlboko, že na zmeny politickej situácie sa nereaguje, resp. ak áno, tak iba pod vonkajším tlakom. Pod tieto zlomóresy sa podpísala tučným písmom práveže aj SDKÚ, keď v minulom volebnom období silou a vydieraním bránila vyčíreniu politických pomerov po rozpade SDK. Ideovým otcom tohto bordelu bol osobne Ivan Šimko.
A preto vyznieva tak paradoxne prvá "zásadná podmienka" Slobodného fóra pre vstup do koalície, ktorá hovorí o "nevyhnutnej rekonštrukcii vlády". Aby bolo jasné: Systémovo je to úplne v poriadku a Martinákovej ponuka rezignácie ide v tomto duchu. Len je nesmierne pikantné i paradoxné, že rekonštrukciu dnes požaduje práve ten Šimko, ktorý v identickej situácii pred troma rokmi nechcel o vládnych zmenách ani počuť. (SDKÚ ako kvázi mimoparlamentná strana mala v prvej Dzurindovej vláde o dvoch ministrov viac, než zodpovedalo politickej realite.) A sám Šimko podsadol v kresle ministra vnútra Vladimíra Palka, hoci podľa elementárnych počtov post patril KDH. To jsou ale paradoxy - povedal by klasik.
Martinákovej avízo sa dá lúštiť dvoma spôsobmi. Prvý hovorí, že Slobodné fórum dôrazne upozorňuje, že s "prerozdelením ústavných funkcií ako súčasťou dohody o zastabilizovaní politických pomerov" to myslí až tak vážne, že opúšťa aj pozície vlastné. Čiže signál by bol o tom, že nesrandujú. Druhé čítanie je smutnejšie - fóristi ochotu k rozhovorom o vstupe do koalície len simulujú a sú už rozhodnutí vypratať sa do opozície, len nechcú sami z kola vystúpiť, ale byť vykopnutí. A preto tá tvrdá požiadavka rekonštrukcie, ťažko stráviteľná pre Dzurindu.
Plán vyzerá síce nevieryhodne, ale šlo by o rozumný sebazáchovný pokus pre najbližšie voľby. Priatelia od sociológov už Šimkovi asi vyanalyzovali, že účasť v koalícii nesľubuje trvalo udržateľný život nového subjektu. Napokon, v prospech rozhodnutia odísť do opozície hovoria aj protirečenia, ktorých sa Šimko a Martináková pri zmienkach o koaličných rokovaniach dopúšťajú. Kým prvý hovorí, že čas vôbec nesúri a skôr než sadnú s koalíciou, najskôr založia stranu, Martináková tvrdí presný opak: "V záujme prijímania zákonov sú rokovania nevyhnutné čo najskôr". Takže ako?
Špekulovať je zbytočné, najbližšia budúcnosť všetko ukáže. Ďalšie podmienky SF nabádajú k miernemu optimizmu. Hoci stále neexistujú na papieri, dajú sa rozdeliť do dvoch skupín - rozumné a hlúpe. Do prvej kategórie patrí nesporne požiadavka prepísať novelu volebného zákona - teda zriadiť viac volebných obvodov miesto jedného. Toto nevyzerá príliš konfliktne a môže byť priechodné. Stačí pretlačiť vec cez vždy flexibilného Ruska. Rozumná je aj podmienka zrušiť politické nominácie do nových úradov. Tu je už však vážny problém - ide o záujmy, moc i uspokojenie okresných hladošov. Ak ale bude obojstranná vôľa, dá sa nájsť kompromis, ktorý by tak trochu ostal politickými nomináciami, ale už by tak brutálne nevyzeral.
Naopak, veľmi hlúpou požiadavkou SF je voľba riaditeľov NBÚ a SIS v parlamente. Ide o antisystémový návrh (sú to exekutívne orgány), ktorý síce vyzerá sympaticky, ale okrem premaľovania fasády nič nerieši. Dá sa ale predstaviť, že ak bude vôľa, i tu sa nájde cesta. Šlo by o vôbec najväčší ústupok, najmä SDKÚ a KDH. Napokon, najmenším problémom by mala byť druhá nezmyselná požiadavka - zriadiť parlamentné výbory pre "dopady a vplyv reforiem". Toto je naozaj pyramidiálna blbosť, ale bezbolestná a zadarmo - jednoducho výbor zriadia.
Nasledujúce politické rozhovory teda rozsúdia, či hodnotiace znamienko pred hrdou značkou Slobodné fórum bude kladné alebo záporné. Treba si počkať - z nábehu, aký si zvolili, sa dajú ich skutočné úmysly ťažko čítať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
