Slovenska vystupuje najvýraznejšie v Pieninách a južnejšie až po Kamenicu. Miestami je prekryté flyšovými vrstvami, o tom prekvapivejšie vystupuje v krajine vo forme
výrazných skalných formácií. Podobný charakter má aj pás bradiel, ktorý je charakteristickým krajinným prvkom v Beskydskom predhorí, konkrétne na území medzi Chmeľovom a Hanušovcami nad Topľou v okresoch Prešov a Vranov nad Topľou.
Bradlové pásmo tu vytvára kompaktný hrebienok, z ktorého vystupujú izolované skalné ostrovčeky. Na nich sa na vápencoch vyvinula zaujímavá flóra a fauna, ktorá sa charakterom i druhovým zastúpením výrazne odlišuje od okolia. Aj preto boli v tomto páse vyhlásené dve zákonom chránené územia - Chránený areál Medzianske skalky a Chránený areál Radvanovské skalky.
Medzianske skalky sú chránené od roku 1990, pričom chránený areál tvoria dva samostatné plochy s celkovým výmerom 4 hektáre. Rozprestierajú sa severne nad obcou Medzianky a predstavujú komplex vápencových skaliek a vápenitých zlepencov s vzácnou teplomilnou a suchomilnou kvetenou. V jarnom období sa tu masovo vyskytuje chránený poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a veternica lesná (Anemone silvestris). Okrem toho je významný aj výskyt vstavačovitých druhov - vstavača vojenského (Orchis militaris), vstavača purpurového (Orchis purpurea) a vemenníka dvojlistého (Platanthera bifolia).
Medzianske skalky a ďalší pás bradiel smerom ku Hanušovciam je zaujímavý aj z geomorfologického hľadiska. Budujú ich vápenaté zlepence, tvorené vápencovými a dolomitovými valúnmi, spojenými vápenitým tmelom. Dnešné izolované sklané ostrovčeky vznikli rozpadom súvislého chrbta. Boli pôsobením erózie a denudácie vypreparované z menej odolných flyšových súvrství, ktoré ich obkolesujú. Skalky majú kužeľovitý až hrotovitý tvar, miestami sú vysoké až osem metrov. Na vrcholových plošinkách skaliek sú dokonca vytvorené aj maličké žliabkovité škrapy. Zaujímavosťou je aj malá skalná misa na jednom z plochých vrcholov, ktorá však nepresahuje priemer 30 cm. Typickým prvkom tunajších skál je povrchová štruktúra, výrazne šupinatá, miestami tvoriaca súvislú sieť. Ide o dôsledok selektívneho zvetrávania a odnosu čiastčiek hornín zrážkovou vodou.
Kolorit tejto lokality dotvárajú aj ruiny stredovekého hrádku.
Radvanovské skalky majú podobný chrakter, pričom je územie s veľkosťou 0,8 hektára chránené už do roku 1983. Z terénu vystupujú severozápadne od obce Radvanovce. Sú lokalitou s výskytom typického suchomilného a teplomilného trávinného spoločenstva. Na plytkých skeletovitých pôdach rastú trávnaté porasty mrvice perovitej (Brachypodium pinnatum), kostravy žliabkatej (Festuca rupicola), ostrice nízkej (Carex humilis) s mnohými inými druhmi. Hlavným motívom pre ochranu tohoto územia je však hojný výskyt ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis), ďalej veternice lesnej a zastúpenie tu majú aj vstavačovité druhy.
BEDEKER
Prístup: Hoci ani jedno z území nie je sprístupnené turistickou značkou, nie je problemtické sa na ne dostať. Tvoria výrazný chrbát, tiahnuci sa severne od cesty Hanušovce nad Topľou - Prešov. Východiskami sú obce Medzianky a Radvanovce. Návšteva sa oplatí hlavne na jar, v čase kvitnutia poniklecov. Treba však myslieť na to, že ide o chránené územia s chránenými druhmi a dodržiavať všetky zásady správania sa - teda, v prvom rade, obdivovať len očami a v žiadnom prípade netrhať a nevykopávať!
Zaujímavosti okolia: hrebeň Slanských vrchov - Tri chotáre (1 025 m), Čierna hora (1 072 m), Hermanovské skaly, Oblík (925 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
