podstaty", a to umeleckým spôsobom, vynikli. Jeden z novodobých symbolov mesta je tiež nahý. Na pretrase je socha maratónca, tak ako ju stvoril akademický sochár Arpád Račko. Ten bol v mladosti sám aktívnym športovcom, a tak mu, 30-ročnému, padlo celkom vhod, keď objednávka od mesta na sochu symbolizujúcu najstarší maratón v Európe pripadla práve jemu.
Aj napriek možným malomeštiackym puritánskym (hlúpym) rečiam sa rozhodol, že podstatu maratónu (antického i súčasného), ktorý je behom víťazstva a posolstva, najlepšie vystihne imaginárny nahý bežec v pohybe s ratolesťou v ruke a unaveným i blaženým výrazom v tvári.
Za necelé dva roky si to takto stihol premyslieť, naskicovať a vymodelovať zo sadry, avšak na odliatie bronzového maratónca nebol čas, keďže pred maratónom v októbri 1960 už mal byť hotový. A tak v termíne odhalili len maratónca sadrového. Ale aby lepšie vyzeral, tak s povrchovou bronzovou patinou.
Keď sa medzitým v Prahe odliala socha už z definitívneho materiálu - bronzu (čo bolo tak do roka), pôvodný sadrový maratónec sa až zachvel, a to preto, že ho počas jednej noci menili. Záchvevy však sadrový maratónsky starší brat už (aj bez zemetrasenia) poznal, lebo ešte v deň, keď ho mali odhaľovať, spŕchlo a plachta, ktorá ho prikrývala, priľnula k nemu, takže keď predseda Mestského národného výboru strhával plachtu, takmer strhol aj celú plastiku. Ak by vtedy nebolo o jedného predsedu MsNV menej, tak o jedného z pionierov stojacich pod sochou určite. Veď maratónec váži dobrú poltonu, meria 3 metre 20 cm a s pylónom 6 m 20 cm.
Na takýto veľký pylón sa (zatiaľ) zmestia všetci, ktorí o sebe môžu povedať NENI KHAMEN (grécky zvíťazili sme), teda aspoň svojimi menami. Neskôr začali Medzinárodný maratón mieru behávať aj ženy, a preto vedľa pribudol ďalší žulový pylón s ich menami. Ktosi aj navrhol, že treba urobiť i sochu maratónkyne. A tá mala stáť tam na bývalej obrátke v Seni na hranici s Maďarskom.
Obdobne chceli maratónca, i keď chlapa a práve takého istého, aj pre Londýn, ale miesto pod najznámejšou sochou v Košiciach je jedným z najčastejších, kde si dávajú rande Košičania, a tak keby bolo niečo podobné aj v Londýne, určite by sa im plietlo, kde sa to vlastne majú stretnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
