roku 2004?

Odpoveď: Dňom 1. 1. 2004 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá ruší platnosť dohôd o pracovnej činnosti. Právna úprava však umožňuje uzatvoriť so zamestnávateľom pracovnú zmluvu a teda vykonávať prácu v riadnom pracovnom pomere. Odmena za prácu nesmie byť v tomto prípade nižšia ako zákonom ustanovená minimálna mzda.

Dôchodca si v pracovnej zmluve môže dohodnúť so zamestnávateľom kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný pomer na kratší pracovný čas v podstate nahradzuje bývalé dohody o pracovnej činnosti. Hoci postavenie zamestnanca na kratší pracovný čas je "rovnoprávne" s postavením zamestnanca zamestnaného na ustanovený pracovný čas (napríklad obaja majú nárok na dovolenku, stravovanie), môže byť pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, podľa § 49 ods. 6 Zákonníka práce skončený tak zo strany zamestnávateľa ako aj zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je pritom 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.

Zmenou oproti doterajšiemu stavu je hlavne to, že v prípade pracovného pomeru, a to a na kratší pracovný čas, vzniká popri povinnosti platenia dane z príjmu aj povinnosť odvádzať odvody do všetkých poistných fondov a to vrátane fondu dôchodkového zabezpečenia. Nemusia sa platiť jedine odvody do fondu zamestnanosti (dôchodca už nemôže byť nezamestnaný).

To znamená, že v prípade príjmu 4000 Sk mesačne bude dôchodca, ktorý je zároveň poberateľom starobného dôchodku, povinný odviesť zdravotné poistenie vo výške 496 Sk mesačne a zaplatiť zrážkovú daň 666 Sk mesačne. Dosahovaný čistý príjem bude mesačne 2838 Sk.

Ďalšou podstatnou okolnosťou je to, či bude dôchodca popri príjme z pracovného pomeru poberať aj starobný dôchodok, alebo nie. Podľa zákona o dani z príjmu sa totiž základ dane (suma všetkých príjmov v kalendárnom roku) najprv zníži o nezdaniteľnú časť vo výške 19,2 násobku životného minima (cca 81 000 Sk) a až zo zostatku sa vypočíta daň.

Pokiaľ ročný príjem nedosahuje ani sumu 81 000 Sk, môže si dôchodca nárokovať uvedený rozdiel od štátu ako odpočet. Ak však dôchodca bude zároveň poberať starobný dôchodok najmenej vo výške 81 000 Sk ročne, nemôže sa mu uvedená časť odpočítať, pretože dôchodok sa tiež považuje za príjem a daň sa bude rátať z celkovej sumy príjmov.

V prípade, že dôchodca bude popri príjme z pracovného pomeru poberať aj starobný dôchodok, má nárok na zmenu výšky dôchodku podľa dosahovaného príjmu. Výška tohto dôchodku sa mení podľa pravidiel stanovených v zákone o sociálnom poistení.

Ak dôchodca bude pracovať bez nároku na dôchodok, zvyšuje sa jeho dôchodok o 0,5 % vymeriavacieho základu za každých ďalších 30 dní dôchodkového poistenia.

Dôchodca ďalej môže so zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o vykonaní práce, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu 300 hodín práce sa započítava aj práca vykonaná zamestnancom na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda nezakladá nárok na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach pri práci ani nárok na odmenu za prácu nadčas. Dohoda sa musí uzatvoriť najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Okrem uvedeného môže dôchodca vykonávať činnosť vrátnika aj na základe živnostenského oprávnenia a služby fakturovať.

Autor: Ing. Róbert ANGUŠ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.