Trnava - Bratislava našiel sprievodca Kopčan v záchode pohodenú ľudskú hlavu oddelenú od trupu. Nálezcovi hrozný balíček takmer spôsobil infarkt a políciu uviedol do pohotovosti. Obkľúčila celé nástupište na bratislavskej stanici, kam už vlak pokračoval bez zastavenia a všetkých 287 cestujúcich zadržala.
Okamžite sa začalo pátranie po páchateľovi tejto mimoriadne brutálnej vraždy a po totožnosti zavraždeného. Netrvalo dlho a jeden z policajtov spoznal na fotografii spravenej na súdnom lekárstve istého Ambróza Ščepku z Bolerázu. Ten žil už niekoľko rokov s Irenou Čubírkovou, mali spolu 3 deti a spoločne sa starali o ďalšie štyri Čubírkovej deti z predchádzajúceho manželstva s Jánom Čubírkom.
Rozbehlo sa vyšetrovanie, aké na Slovensku nemalo obdoby. Vypočúvaná bola samozrejme i družka nebohého. Počas výsluchu policajtov bola neistá a nervózna a aj preto bola u nej vykonaná domová prehliadka. Začali kuchyňou. Krvné stopy sa nenašli žiadne, tak prešli do spálne, kde na gauči objavili malú kostičku, o ktorej sa predpokladalo, že nie je zvieracieho pôvodu. Irena Čubírková sa stávala viac a viac podozrivou, ale zatiaľ chýbali dôkazy. Prehliadka pokračovala v ďalšej miestnosti, kde sa jeden z kriminalistov JUDr. Jozef Polievka dotkol teplej pece na pečenie chleba. Zdá sa, že v domácnosti Čubírkovcov niečo nie je v poriadku. Pochybnosti potvrdil aj syn pani domácej, ktorý na otázku policajta, kedy doma piekli chlieb, odpovedal, že v tej peci chlieb nepečú. Spálili tam teda Ščepku?
Pri ďalšom výsluchu sa Čubírková takmer ihneď priznala, že druha zavraždila, telo spálila a hlavu uložila vo vlaku. Motívom vraždy neboli peniaze, či Ambrózova nevera, ale neustálé hádky a jeho alkoholizmus. Aj v deň vraždy - 7. decembra 1964 - Ščepka celý deň popíjal, veď mal meniny. Večer bol už tak "rozoslavovaný", že spadol zo stoličky a ostal nehybne ležať na zemi. Čubírková využila situáciu a svoje problémy sa rozhodla vyriešiť raz a navždy. Vzala sekeru a dvakrát ňou udrela Ščepku do hlavy. Najskôr oddelila hlavu sekáčom na mäso, potom nožom a nakoniec sekerou od trupu. Telo naložila do pece a po 35 hodinách pálenia ostal v nej len popol. Ten zlikvidovala v záhrade. Hlavu zabalila do montérok, vložila do tašky požičanej od susedov údajne na mlieko a aj s taškou šla oznámiť nezvestnosť svojho druha na vtedajšom MNV.
Kriminalistov zaujímalo, prečo nezlikvidovala aj hlavu Ščepku, keď si už dala toľko námahy s telom. Dôvod bol veľmi zaujímavý. Nechcela, aby si ľudia mysleli, že ju muž opustil. Chcela, aby vedeli, že je mŕtvy. Bola dosť ješitná a nezniesla by takú hanbu.
Bolo ťažké uveriť, že takýto brutálny zločin spáchala ružolíca ženička vzorne sa starajúca o svoju hŕbu deti a domácnosť. Bola výnimkou - väčšinou je páchateľom takýchto brutálnych činov muž. Vyšetrovatelia sa zaoberali aj teóriou, že dospelé deti o vražde vedeli, prípadne že 15-ročný syn bol aj pomocníkom, pretože sama by oddelenie hlavy a spálenie tela asi nezvládla. Okrem toho v peci kúrila nepretržite asi 2 - 3 dni, čo si deti museli všimnúť. Preto bol vypočutý aj tento syn, ale jeho výpovede boli nejasné, okrem toho bol maloletý, a tak to polícia nechala tak. Najmenšia dcérka, ktorá bola počas Čubírkovej väzby umiestnená v detskom domove v Bernolákove, podľa vtedajšich zamestnankýň domova deťom rozprávala, že "mama tatu bum...".
Prekvapeniam ale nebol koniec. Pri pátraní v Čubírkovej minulosti sa zistilo, že jej manžel zomrel ešte v roku 1951 v Trutnove, kde Čubírkovci vtedy žili. V čase jeho smrti sa nad príčinou nik nezamýšľal, pretože celé to vyzeralo ako nešťastná náhoda. Čubírka zomrel podľa oficiálnej správy pri tom, ako z povaly niesol dole kachle, ktoré na neho spadli. Kriminalisti sa rozhodli prešetriť aj smrť prvého Čubírkovej partnera a iste neľutovali. Exhumácia potvrdila, že jeho smrť bola spôsobená údermi tupým predmetom do hlavy. A tak bola 43-ročná Irena Čubírková, matka 7 detí obvinená aj z ďalšej vraždy.
Príčinou prvej vraždy bol vzťah Čubírkovej k ženatému mužovi. Nebola to jej prvá nevera. Manžela najprv podvádzala s jeho šéfom a potom s príslušníkom ozbrojenej ochrany železníc Václavom Bernartom. Manžel na neveru prišiel, čo samozrejme vyvolalo rozruch nielen u Čubírkovcov, ale aj v rodine jej milenca. A tak sa rozhodla manžela zo svojho života odstrániť. Na svoju stranu získala prekvapujúco nielen Bernarta, ale aj jeho manželku Leopoldu. Presvedčila ju, že medzi ňou a jej manželom nikdy nič nebolo a že všetko si Čubírka vymyslel. Tak si pripravili plán.
Prvý pokus - otráviť Čubírku Fluocitom, dermatologickým liekom na ženský výtok, im nevyšiel.
Druhým pokusom bolo obesenie Jana Čubírku. Čubírková ho mala vylákať na nočnú precházku po lese a tam ho úderom do hlavy omráčiť a potom obesiť. Aj tento plán zlyhal, pretože manžel na nočnú prechádzku nemal náladu.
Do tretice všetko dobré - plán sa im definitívne podaril 10. októbra 1951, v deň šiesteho výročia svadby Čubírkovcov. Kvapky na spanie zabezpečil milenec a Čubírková ich nakvapkala do fľaše alkoholu, ktorý Čubírka popíjal. Keď omámený zaspal, tvár mu zakryla uterákom a niekoľkokrát ho udrela po hlave. Vzala jedného zo synov a šla Bernartovcom oznámiť, že už je po všetkom. Domov sa vrátila aj s pani Bernartovou. Tá Čubírku chytila za nohy a spoločne ho odniesli do predsiene pod schody.
Toto je kúsok autentickej výpovede legendárnej vrahyne pred súdom:
"Ja som potom odišla domov, uvarila som obed, dala som to víno na stôl a išla som do izby. Tam som z tej pálenky vypila jeden štamperlík, tie kvapky som tam naliala." Prvý prípitok bol na jeho smrť. "Potom som mu naliala jeden štamperlík a on povedal, že čo mu dám, ak to vypije všetko. Povedala som, že mu dám pusu. Tak som to aj spravila. Pusu som mu dala, ale po krátkom čase už som spozorovala, že je nejaký ospalý, tak som mu pomohla do postele v detskej izbe. Tam som ho uložila, prikryla, išla som dole do kuchyne, upratala som riad zo stola a začala som prať detské prádlo. No a spal. Tak som šla do pivnice, doniesla odtiaľ palicu. Hlavu som mu prikryla zásterkou a párkrát som ho udrela po hlave. Obliekla som sa, aj chlapca. Šla som sa presvedčiť, či mu bije srdce. Manžel bol mŕtvy. Ja som zobrala decko a šli sme k Bernartom. Prišla som tam, Poldine som povedala, že manžel je mŕtvy, no ona sa zľakla. Povedala som - obleč sa a poďme. Tak sa obliekla a šla. Šli sme domov, chlapca som zase dala do kuchynky a šli sme do izby. Ona manžela chytila za nohy, ja hore a dali sme ho pod schody. Spoločne sme spustili tie kachle - ona mi ich pomohla dať ku schodom. Ja som jej povedala, aby šla dole, že ich podržím. Ona odišla dole a ja som kachle pustila."
V tejto etape zapojili do deja aj Čubírkovej 9-ročnú dcéru. Matka prichystala večeru a dcéru poslala po otca. Počítala s tým, že musí prejsť okolo schodov, pod ktorými ležal jej otec. Všetko išlo podľa plánu. Dieťa sa rozvrešťalo, na chaos sa zbehli aj susedia a uvideli Čubírka ležať zavaleného kachľami na zemi. Prípad sa uzavrel ako nehoda a nebyť vraždy Ščepku, pravda by nebola vyšla najavo ani po 13 rokoch.
Proces s Irenou Čubírkovou s napätím sledovala celá republika. Venovali sa mu všetky médiá, jej tvár poznali v každej rodine. Vrahyňa pochopila, že jej hrozí šibenica a vtedajšiemu prezidentovi ČSSR Antonínovi Novotnému zaslala žiadosť o milosť, v ktorej zdôvodnila svoj čin ťažkým životom so Ščepkom: "Pán prezident, vrúcne Vás prosím v mene mojich 7 detí a na náš ťažký život s ním, veľmi, veľmi Vás prosím dajte mi milosť a nedávajte mi trest smrti. Svojho činu veľmi ľutujem. Pán prezident, mám ešte malé deti, ktoré ma ešte potrebujú. Deťom bez matky je ťažko, a ja ich mám tak rada. Pán prezident, ešte raz Vás prosím, dajte mi milosť. Vopred Vám veľmi ďakujem. Irena Čubírková". Je pravda, že Čubírkovej sa spolužitím s Ambrózom Ščepkom život obrátil o 180 stupňov. Niekdajšia dáma z Trutnova, ktorá chodila cvičiť do Sokola, k deťom si najímala opatrovateľku a žila v peknom rodinnom domčeku po Nemcoch, prišla do Bolerázu na samotu k robotníkovi z roľníckeho družstva, ktorý smrdel hnojom a mal hrubé opilecké spôsoby.
Na posledné pojednávanie sa s matkou prišlo rozlúčiť všetkých 7 detí. Každé oblečené v čiernom s červeným kvetom v ruke. Ako na pohreb...
Príbeh, ktorý poznalo celé Československo, sa nakoniec pre obžalovanú neskončil happy-endom. Čubírková bola odúdená na trest smrti a jej milenec Bernart na 15 rokov. Iba Leopolda Bernartová nebola odsúdená.
Irena Čubírková, ženička s milým úsmevom a veselou povahou bola popravená v Prahe na Pankráci 28. 9. 1966.
(nabudúce Štefan Holomoucký)
Autor: Natália Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
