býva v istom zmysle aj očakávaním nových nádejí, osobných a spoločenských predsavzatí. Núti nás prehodnotiť svoje uplynulé cesty životom, zamyslieť sa nad sebou, svojimi najbližšími i nad skutočnosťou, ktorej sme súčasťou. Ako ľudské bytosti pokúšame sa ju pretvárať k lepšiemu a veríme tejto novej nádeji. Bez nej by sme ani nemohli žiť, obnovovať sa ako ľudia a veriť iným ľuďom. Na cestách po Slovensku som mal možnosť spoznať a hovoriť s mnohými z Vás. Ročne dostávam takmer štyritisíc vašich listov. V nich vyjadrujete svoje želania i ponosy. Ak je to len trochu možné, snažím sa Vám pomôcť. Odmenou pre mňa sú vaše reakcie a podpora niektorých myšlienok, napríklad z mojej správy o stave republiky na parlamentnej pôde. Aj keď mi mnohí v tejto správe podsúvali najrozličnejšie úmysly, nemal som iný cieľ, ako čo najvernejšie popísať stav, v ktorom sa nachádzame. Očakával som aj nesúhlasné reakcie. Prišli. Mrzí ma, že sa niektorí poslanci koalície uchýlili k nedôstojnému správaniu. Svedčí to o nedostatočných investíciách štátu do kultúry. Kultúra, teda aj nekultúrnosť politiky, zrejme hovoria jasnou rečou. Vážení spoluobčania. Chcem sa vám poďakovať za doterajšiu prácu a plnenie služobných povinností často v neľahkých podmienkach."
Nebojte sa, nezbláznili sme sa, uplynulé vety naozaj neskrsli v našej hlave. To len sme si dovolili pripomenúť štátnické novoročné slová prezidenta Rudolfa Schustera. Pre neznalých veci by sme radi zdôraznili, že je to jediný východniar, ktorý posielal svojim známym novoročnú "péefku", na ktorú si vycapil fotku svojej rodiny uprostred s pápežom Jánom Pavlom II. A hoci sa to oficiálne v tlači zatiaľ nikde nepremlelo, dá sa predpokladať, že pán prezident opäť učinil významný objav. Pri listovaní rodinnej kroniky zrejme znenazdajky prišiel na to, že je vlastne tak trochu vzdialeným pápežovým príbuzným. A to je dobré, lebo sme sa vďaka tejto "péefke" konečne dozvedeli, ako sa dokáže premeniť človek, ktorý bol dlhé roky katolíkom vo svojom vnútri a navonok členom KSS, na navonok katolíka po zistení, že predchádzajúca duchovná príťaž sa mu už nehodí...
Čerstvo sedemdesiatročný prezident Rudolf Schuster absolvoval uplynulý týždeň viaceré podnetné stretnutia. Najviac ho určite potešil bilaterálny míting so svojím narodeninovým darčekom od kamoša Leonida Kučmu - medzikontinentálnou balistickou raketou ukrajinskej výroby typu SS-24 Skalpel. Možno aj preto bol pri štvrtkovom stretnutí s členmi našej vlády naštartovaný ako raketa a ministrov slovne oskalpoval tak, že na nich nenechal ani jednu celú nitku. Šéfom rezortov navyše zdôraznil, že keď sa tak rýchlo nazbieralo pol milióna podpisov na referendum o predčasných voľbách, situácia v krajine je zlá a v tomto roku môže byť ešte horšia. Kukiho skritizoval za to, že dostatočne nepodporuje Poľsko pri rokovaniach o ústavnej zmluve EÚ a opakovane žiadal aj bezplatný vízový režim pre Ukrajinu. Posolstvo tejto kritiky málokto pochopil, lebo Kučma a ani rakety Salut nepotrebujú na cestu k nám víza, ale prezident sa do toho asi viac rozumie. Od Ivana Mikloša chce zas kompenzácie po zavedení 19-percentnej rovnej dane, čo opäť prekvapilo, lebo hlava štátu ušetrí na ročnej dani ročne 230 000 Sk a teda najväčšie kompenzácie do štátneho rozpočtu by mal platiť on sám. Ministrovi hospodárstva pripomenul, že vo vyspelých krajinách sú zahraniční investori iba doplnkom a nie záchranou. Pracovnému asociálovi Kaníkovi vytkol slabé dôchodky a o Zajacovom zdravotníctve povedal, že robí reformy od jedného mantinelu k druhému. V tom sa teda nemýlil, lebo ešte aj Žigo Pállfy narazil na mantinel a musí ísť na operáciu chrbtice. Ministrovi školstva prezident už dopredu oznámil, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia nepodpíše a všetkým ministrom navrhol, aby sa Rudolfovi Chmelovi poskladali na dostavbu Národného divadla. Škoda len, že samému už štyri roky nevie napadnúť, aby sa obyvateľom Košíc poskladal na takmer dvojmiliardový dlh, ktorý tu po ňom zostal...
Okrem Žiga sa do pozornosti nemocničného personálu dostala aj Anna Malíková, ktorá skončila v bratislavskej nemocnici po incidente s ochrankou inej národniarskej strany. O tom ale už ona sama. "Dočkala som sa toho ako žena a zakladajúci člen tejto strany, že jedna z goríl, ktorý vážil najmenej 150 kíl, ma hodil o najbližšiu stenu." V skratke, v noci zo stredy na štvrtok obsadili budovu SNS členovia strany z okruhu Petra Súľovského, ktorý sa taktiež považuje za predsedu tej istej strany. Vymenili všetky zámky a dnu nepustili nikoho zo "starej" SNS. Ako je každému normálnemu človeku jasné, je síce len jeden slovenský národ, avšak národniarskych strán je len o niečo menej, než počet pohárikov, ktoré do seba na posedenie dokáže nasúkať János Slota. Okrem svojej fyzickej ujmy vyslovila Anna Malíková podozrenie, že samozvané nové vedenie "už v tejto chvíli od noci ukradlo veci veľkej hodnoty". A veru, už dávno nebola tak blízko pravdy, o čom každého televízneho diváka presvedčila zhruba dvojlitrová nedopitá fľaša Metaxy, ktorú spod stola vytiahol podpredseda nemalíkovsko-neslotovskej SNS. Mimochodom, podľa Janyho Slotu stojí za celým týmto sprisahaním minister vnútra Vladimír Palko. Nuž, v každom prípade je to pokrok v jeho myšlienkových pochodoch, keďže až doteraz boli za všetko zlo zodpovední Maďari...
P.S. Na záver sa pozrieme na to, čo sa môže stať, keď si nedáte pozor, ale nie tak ako teraz väčšine z vás napadlo. Zrejme finančne slabší americkí manželia si nemohli dovoliť slovenskú au-pair za 150 USD na týždeň, a tak ponechali svojho synčeka samého pri televízii. Pustili mu podľa ich názoru neškodný anglický seriál Teletubbies (to sú také smiešno-čudné postavičky, ktoré väčšinou pobehujú po takej zelenej lúke - nájdete ich každé ráno od ôsmej na Joj-ke) a niekam sa vyparili. To však nemali robiť, lebo po návrate do izby ich čakal doslova nový začiatok. No nie STV, ale ich rodinného života... Ich dvojročný chlapček v snahe napodobniť televízne postavičky z Teletubbies urobil "big hug". V reči Lalu a Dinky-Dinkyho to síce znamená velikánske objatie, avšak chlapček trochu precenil svoje možnosti a objal telku. Ako sa to jeho rúčky pokúšali urobiť, televízor sa prevrátil a chlapčeka privalil tak, že mu už nebolo pomoci. No, pre dnešok už naozaj končíme a odchádzame spapať niečo pod zub, lebo je čas na tubbie-pápa. Je čas na tubbie-pápa! Ajóóóój, ajóóóój...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
