nájomcom sa zvýšili o 200 korún mesačne, iným aj o dve tisícky.
Náklady na bývanie sa môžu líšiť aj v rôznych častiach Slovenska. Každý výrobca tepla alebo vodáreň má totiž regulačným úradom stanovenú individuálnu cenu. Niektoré bytové družstvá výšku záloh mierne preženú. Okrem toho, že nie je možné dopredu presne odhadnúť, za koľko sa spotrebuje, využívajú aj psychológiu. Je lepšie podľa nich ľudom na konci roka vracať preplatky, ako vymáhať nedoplatky.
Reálne však poplatky stúpajú hlavne vinou cien tepla a teplej vody. Tie sa pod rast nákladov na bývanie podpisujú najviac. Podľa bytových družstiev to súvisí so zlým mechanizmom tvorby cien tepla. Ten umožňuje výrobcom tepla do svojej ceny započítať všetky svoje náklady vrátane zisku. „Cena tepla je dvojzložková. Variabilná časť sa platí za skutočne dodané teplo. Fixnú zložku tvoria náklady výrobcu, napríklad mzdy, nájomné, údržba," spresňuje hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták.
Štát týmto mechanizmom chráni výrobcov tepla, a nie konečných spotrebiteľov. Teplárne majú takto pokryté všetky riziká. Výrobcovia tepla si teda môžu fakturovať aj teplo, ktoré do siete vôbec nedodajú. Fixná zložka ceny sa platí za zmluvne dohodnuté množstvo, bez ohľadu na to, či ho bytové družstvo odoberie, alebo nie. Jej výška sa rozpočítava medzi všetkých odberateľov.
Podobne je to aj s teplou vodou. Kotolne si fakturujú množstvo vody, ktoré namerajú na výstupe z nej. To neznamená, že je zhodné s tým na vstupe do domu. Takýto postup je podľa správcov bytov absolútnou ochranou monopolov.
Plánované množstvo tepla si síce zmluvne dohadujú výrobcovia s odberateľmi, ak ho však prekročia o 5 percent alebo naopak, odoberú menej, platia sankcie. Takýto postup zaviedol regulačný úrad len minulý rok, aby sa zabránilo špekuláciám. "Niektorí plánované množstvo tepla zámerne podhodnocovali, aby zaplatili menej na fixných nákladoch," hovorí Miroslav Obšivaný, predseda Predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.