sa chystajú za lepším životom. Strašia zvlášť rómski lídri, veľmajstrom poplašných správ je najmä pán Patkoló. Až včera sme konečne počuli aj hlas opačný - Rómovia z Vranova nad Topľou, Michaloviec a Košíc vraj nemajú reálny záujem o odchod do štátov EÚ. Povedal to pán Miroslav Lacko, ktorý je - zhodou okolností - podpredsedom tej istej RIS (Rómska iniciatíva Slovenska), ktorej je Alexander Patkoló predsedom.
V súvislosti s problémami rómskej komunity sa veľa hovorí aj o absencii prirodzených vodcov a nedôveryhodnosti ich lídrov. Toto je dobrá ukážka - oni sa nevedia dohodnúť nielen naprieč desiatkami organizácií, v ktorých sa združujú, ale ani v rámci tej istej strany. Niežeby to bola rómska špecialita, ani vo vládnej koalícii sa nehovorí jedným hlasom - všakáno - ale to, že sa rómskym lídrom nedá veriť ani slovo, veci ich etnika určite nepomáha. Vyjadreniam z ich úst typu, že "ak má riešenie rómskej problematiky na Slovensku napredovať, musí zodpovednosť získať rómska reprezentácia" (Ladislav Fízik), sa dá len pousmiať. To by dopadlo...
Necháme sa prekvapiť po 1.máji, že ako to bude vyzerať v praxi. Fakt je ten, že alarmy ohľadne masívnych exodov do Čiech ustali, hoci ešte na jeseň sa hovorilo o desaťtisícových davoch pendlujúcich do českého "sociálneho raja" (TV Nova). Aj keď pražská vláda má pohotovosť a pripravuje legislatívne ošetrenie, analýza dlhodobej migrácie a usadzovania rómskych utečencov zo Slovenska žiadne výnimočné kroky neopodstatňuje. Na všeobecné prekvapenie sa totiž neukázalo žiadne zvýšenie oproti predchádzajúcim rokom. Jesenná vlna migrantov, ktorá zdvihla toľké vášne a viedla dokonca k mimoriadnym schôdzkam podpredsedov vlád Mareša a Csákyho, nebola vôbec mimoriadna.
Jediné, čo sa za posledné tri roky zmenilo, je počet žiadateľov zo Slovenska o politický azyl v ČR. Tisícka za rok posunula Slovensko na tretie miesto v rebríčku krajín, z ktorých žiadatelia o azyl v ČR pochádzajú. To síce vyzerá hrozne, ale vzhľadom na priechodnosť hranice pre slovenských občanov, príbuzenské vzťahy a spoločný jazykový priestor naozaj iba - vyzerá. Na absolútnom čísle do ČR migrujúcich Rómov sa teda nič nemení, azylové ambície znamenajú len toľko, že miesto u známych a príbuzných prežijú títo ľudia rok v utečeneckom tábore. Pripomínať, že ani jeden slovenský Róm v ČR ani nikde v Európe azyl nedostal a nikdy ani nedostane, je zbytočné. Pre správny obraz je dôležitý ešte údaj, že Slovákov s povoleným pobytom je v ČR najviac zo všetkých cudzincov - 66 tisíc k polovici minulého roka. Teraz by to ešte chcelo vedieť, koľko je v ČR slovenských občanov Nerómov bez povoleného pobytu. A možno by sa skonštatovalo, že tisíc Rómov je vlastne fajn.
Analýza, ktorú si nechalo vypracovať české ministerstvo vnútra, však ukázala skutočne prekvapivú vec - migrácia je obojsmerná, len západným smerom je prúd o poznanie silnejší. Na tomto stave zmení vstup do EÚ len jednu, ale zásadnú vec - tí naši Rómovia, ktorí majú nejaké väzby aj v iných krajinách únie, budú využívať pohostinnosť známych a príbuzných v ešte bohatších štátoch, takže tlak na ČR paradoxne skôr ustane. A toľko bolo kriku... Treba si uvedomiť aj to, že Slovensko opustí ročne západným smerom cca 10 tisíc "bielych" občanov; ak vezmeme do úvahy podiel rómskej populácie (teda nie štatistický, ale reálny), Rómovia zase až tak nevyčnievajú.
Samozrejme, to posledné, čo sa odporúča, je problém zľahčovať. Nedá sa - len sa žiada poukázať, že hysterizovať je rovnakou krajnosťou, ako si fenomén rómskej migrácie vôbec nevšímať. Fakt, že sociálna situácia ISTEJ ČASTI slovenských Rómov je kritická do tej miery, že môžu utekať zo zúfalstva, sa nedá zamlčať. Ba čo viac, od veci nie sú ani postrehy, že tí vôbec najzaostalejší už nie sú schopní ani migrovať. Populácia v rómskych osadách už nemá vôľu ani schopnosť sa zo svojej situácie vymaniť, pričom výnimkou nie sú ani situácie, keď pomoc prichádza, ale oni ju ignorujú a nevyužijú. Chudoba, zaostalosť a sociálna vylúčenosť sa menia v životný štýl. Rómski lídri obviňujú vládu, že nenasype do týchto bantustanov ďalšie peniaze. Problém je väčší - ony nepomôžu. Rómski asistenti či účastníci rôznych terénnych programov sa konfrontujú bežne so skúsenosťou, že do osady dovezú napríklad vagón šiat. Efekt je jediný - rómske ženy potom mesiac neperú. A je úplne jedno, aké vysoké či nízke sú sociálne dávky - oni nerozlišujú, či dostanú päť alebo pätnásťtisíc korún. Taká i onaká suma má životnosť tri dni.
Podstatné je, že vstupom do EÚ sa na určujúcich súradniciach rómskej problematiky nič nezmení. Pravdepodobne ani na frekvencii a intenzite exodov - odísť môže každý, aj usadiť sa, má to len jedno úskalie: Musí si nájsť živiteľa alebo zohnať prácu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
