skupiny snažiace sa zaplniť mocenské vákuum v krajine budú v demokratickom Iraku musieť zložiť zbrane.
"V zjednotenom Iraku nebude miesto pre politické strany s ozbrojenými skupinami," povedal Bremer pred novinármi. "Nikdy sme nepovedali, že koalícia uprednostňuje milície," odpovedal Bremer na otázku týkajúcu sa údajného plánu USA vytvoriť protiteroristickú skupinu s niekoľkými milíciami, ktoré boli proti režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna. Niektoré z milícií sú riadené kurdskými stranami v oblastiach na severe Iraku, ktoré boli viac ako desaťročie mimo Saddámovej kontroly. Ďalšie pochádzajú z radov väčšinovej šiitskej populácie. "Domnievame sa, že je potrebné, aby boli existujúce milície rozpustené v procese prechodu Iraku k suverenite," uviedol Bremer. Kurdi patria medzi najbližších spojencov USA v radoch irackej populácie a koalícia sa chce vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli podnietiť kurdský separatizmus. Dve hlavné súperiace kurdské strany - Demokratická strana Kurdistanu (KDP) a Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK) - majú vlastné armády, ktoré sú výbušným faktorom v boji o kontrolu nad mestom Kirkúk, centrom oblasti bohatej na ropu. Za potenciálne najväčšie riziko však americká armáda považuje brigády al-Badr, ozbrojené krídlo Najvyššej rady islamskej revolúcie (SCIRI). Brigády, ktoré majú 9000 dobre vyzbrojených bojovníkov, ako aj rada, vedená ajatolláhom Muhammadom Bakirom al-Hakimom, sú proti prítomnosti Američanov v Iraku, zatiaľ sa však nedostali do konfrontácie s americkými vojakmi. 2 sla pel
Autor: Bagdad (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.