pokračuje v pedagogickej praxi v doktorantskom štúdiu na fakulte a zároveň pripravuje svoj celovečerný filmový debut Demóni. Tento v predpokladoch dvojhodinový film sa skladá z troch poviedok - troch vianočných príbehov troch rozdielnych žien.

Ako Robo hovorí: "Démoni, akokoľvek to podľa názvu nevyzerá, je viacmenej vianočný film. Nie preto, žeby mal byť reprízovaný každé Vianoce v televízii, skôr kvôli tomu, že ukazuje tri osudy. Osudy troch žien, ktoré sa každá iným spôsobom vyhne tradičnému prežívaniu týchto sviatkov. Na začiatku sa stretnú pri jednej predvianočnej udalosti a potom sa ich cesty rozchádzajú a každá prežíva svoj vlastný príbeh..."

Kam radíš film podľa žánru?

- So žánrami mám vždy problém, pretože ich vždy narúšam. Presne neviem kam by som ho zaradil podľa žánru. Asi k tragikomédii. Príbeh sa na jednej strane vyvíja tragický a zároveň je to celé snaženie postáv veľmi komické...

Sú poviedky spojené nejakou spoločnou ideou?

- Každá z postáv žije svoj vianočný príbeh - od prvého príbehu prostitútky cez ženu vyššej spoločnosti až po príbeh čašníčky. Každá prežíva niečo úplne iné, ale každá hľadá jedno a to isté. Hľadajú lásku. Démoni sú príbehom o láske a o zápase s vlastnými démonmi, ktorí sú v nás, o tom po čom túžime, čo môžeme mať a čo nie, ako sa zmierime s tým, že svet okolo nás nie je taký, ako by ho človek túžil mať.

Je to spracované podľa predlohy nejakého diela?

- Som autorom námetu aj scenára, čiže je to môj autorský projekt. Ale každá z týchto poviedok určitým spôsobom reflektuje niečo, čo som povedzme v minulosti čítal, videl. Sú tam určité kvázi malé odkazy na nejaké diela a udalosti, ktoré mi nedajú spať a určitým spôsobom som ich stále kdesi vo svojom vnútri rozvíjal.

Kde sa film nakrúcal?

- Jedna z poviedok sa nakrúcala pred rokom v Banskej Štiavnici a jej okolí. Teraz budeme nakrúcať v Bratislave a Pieninách v okolí Červeného Kláštora. Každá z nich je zasadená do úplne iného prostredia, ktoré ponúka úplne iné východiská pre realizovanie hlavnej témy hľadania lásky.

Démoni sú celovečerný film... Pre koho bude určený? Kde bude premietaný?

- Je to film, ktorý je nakrúcaný z myšlienkou, aby bol uvedený v kinách. Snažíme sa získať peniaze na jeho dokončenie. A jediné čo nám ostáva je dúfať a podnikať rôzne kroky, aby sme dostali film na plátna kín a pred diváka. Ďalej uvidíme ako sa vyvinie technológia digitálnych kín na Slovensku, či bude do doby uvedenia zrealizované nejaké digitálne kino... Potom by mohli byť Démoni prvým slovenským filmom uvedeným aj v digitálnych kinách.

A odkiaľ je film financovaný?

- Finančné prostriedky, ktoré na natáčanie užívame sa ani nedajú nazvať finančnými prostriedkami. Prvá poviedka, ktorá bola natočená, vznikla ako môj absolventský film. Čiže tam väčšinu financií dala škola. Boli to malé financie, ale vďaka ochote mnohých ľudí a hlavne hercov sa nám ju podarilo natočiť. A teraz asi s rovnakým 'budgetom' ideme natočiť ďalšie dve poviedky.

Vidíš reálnu šancu úspechu Démonov na Slovensku?

- Ja neviem, čo má u nás v súčasnosti šancu uspieť. Na Slovensku je dosť špecifická situácia v rámci filmu. Kým v Rusku je pomer domácej tvorby k hollywoodskej v kinách v pomere 95:5 percentám, u nás je to obrátene. Vyhráva Hollywood.

Prečo je podľa teba tomu tak?

- Slovenská kinematografia má jeden veľký problém, že stále hľadá diváka. Nie je to o tom, že nie sú scenáre, že nie sú režiséri, že nie je to či ono. Bojíme sa to priznať, ale u nás nie je hlavne divák. A z toho vyviera to prílišné chcenie niekomu predať dielo. Nie je to len snaha autora, ale celej kinematografickej obce. A práve veľkým chcením často krát vznikajú určité trenia a nezrozumiteľnosť. Stále to vypáli úplne ináč. Je to len tým, že slovenský divák neexistuje a nikdy neexistoval, vďaka tomu, že existovala československá produkcia, ktorá bola z 80% česká. Akokoľvek si budeme hovoriť, že sme mali slovenských režisérov, stále bola dominantná česká produkcia, ktorá plnila úlohu domáceho "baviča" a slovenský divák vlastne nikdy nebol "držaný" v slovenských kinách na slovenských filmoch. Sme jedna z mála krajín na svete, ktorá si neváži vlastný film a vo všeobecnosti pozná len meno jedného režiséra. Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Česko, Rusko... Všade má domáci film svojho domáceho diváka. Nie je to o tom, že by filmy boli lepšie alebo horšie ako na Slovensku, ale o tom, že je tam úplne iný prístup divákov k vlastným filmom a tiež úplne iný spôsob financovania od štátu. Všade je to rovnaké - 10 zlých filmov na 1 dobrý. Pretože nie každý film, ktorý sa robí je geniálny, ale z tej veľkej kopy vyjdú filmy, ktoré hodnotné a môžu aj reprezentovať krajinu... V tých ostatných možno badať určité znaky doby, ktoré s odstupom času si nájdu inú výpovednú hodnotu. Fungovanie národnej kinematografie je vec, ktorá dáva známku kultúrnosti krajiny...

Zapadáva tvoj film do slovenskej filmovej tvorby?

- Je to film, ktorý nabúrava v mnohom doterajšie konvencie slovenského filmu. Film je obsadený neetablovanými hercami, dokonca neznámymi hercami. Aj vďaka tomu, že sú typologicky veľmi dobre obsadení, dávajú príbehu určitú dávku autentičnosti, ktorá v poslednej dobe v slovenských filmoch chýbala a stále chýba, pretože všetky sú obsadzované známymi tvárami, ktoré nemajú žiadanú vierohodnosť pre diváka.

Akí herci sú vo filme obsadení?

- Beáta Dubielová zo Scény Jorik v Košiciach, Attila Mokoš z komárňanského divadla, alebo študenti Martin Meľo z VŠMU, či Tomáš Jeřábek z DAMU. Obsadzovanie ďalších dvoch poviedok ja tak z polovice jasné a bude úplne upresnené teraz v januári. Ale ďalšie hlavné postavy by mali stvárniť Adriana Ballová z košického Štátneho divadla a Dada Duditšová, ktorá teraz pôsobí v televízii JOJ.

Chceš uviesť Démonov aj na festivaloch?

- Ak sa mi podarí, chcel by som film odpremiérovať v Berlíne, aby tam mal svetovú premiéru. Dúfam, že sa to podarí, pretože ten festival mám veľmi rád, dvakrát som sa ho už zúčastnil a mám tam niekoľkých priateľov. Je to najbližší väčší festival, ktorý má ohromnú atmosféru o akej môžu mnohé iné festivaly len snívať...

A čo festivalové šance na úspech?

- Neviem. Nie som festivalový režisér čo sa týka krátkych filmov, pretože neviem zapadnúť do bloku filmov. Zistil som, že skôr komunikujem s bežným divákom ako s festivalovým, pretože festival je určitým špecifikom v tom, že každý účastník festivalu hľadá vo filme nejaké ozvláštnenie... Myslím si, že aj Démoni sú určitým ozvláštením, ale ako môže na festivaloch uspieť, to neviem povedať... Zatiaľ čo som to ukázal divákom, mám na to (čo mam veľmi teší) iba kladné odozvy...

Kedy uvidíme film v kinách?

- Chcel by som mať finálny ozvučený zostrih hotový dokonca júla - augusta, aby sme mohli potom pracovať na vyhotovení kópie, aby koncom jesene - v predvianočnom období bol už v kinách.

Autor: Marianna Mazáková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.