úrovne obyvateľstva. Teda v roku 2005 by ceny narastať tak prudko nemali a o rok na to by sa nám malo žiť citeľne lepšie. Aspoň to hovoria odborníci. No takých rokov, ktoré boli posledné v zdražovaní, sme tu už pár mali...
Pre študenta nebude rok 2004 o nič jednoduchší ako predchádzajúce, skôr naopak. Kiežby sa radšej prehlbovala úroveň vedomostí a zlepšovala kvalita výučby, ale prehlbuje sa prázdnota v študentskej peňaženke. Tá súvisí s novými reštrikčnými podmienkami pre štúdium na základe zákonov z kuchyne Ministerstva (vysokého) školstva a jeho šéfa Fronca. Asi jedinými svetielkami nádeje pre študentov je správa od financmajstra Mikloša, že pracujúci študenti na akýkoľvek úväzok nebudú platiť dane a zvýšené pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu, ktoré uspokoja najviac 3000 žiadateľov. Pôvodných možných 20 tisíc, ktoré boli vyplácané mesačne po 2 tisícky sa zvyšuje na sumu 40 000 vyplatenú dvakrát do roka. Dĺžka splatnosti (10 rokov od ukončenia štúdia) ani úročenie vo výške 3% sa nemení. Pôžička je poskytovaná študentom denného štúdia, ktorí sú zaradení v rebríčku podľa sociálnej situácie. Podmienkou je to, že nesmiete opakovať žiaden predmet, tobôž nie ročník.
Ale podľa vysokoškolského zákona, ktorý začne platiť v nasledujúcom akademickom roku, by si mal každý študent platiť za štúdium od 350 do 2100 korún mesačne. Tieto vyzbierané peniaze pôjdu na účet školy, ktorá si výšku poplatku určí sama. Vedenie škôl by sa však malo zamyslieť nad faktom, či vyzbierané poplatky naozaj pomôžu kvalite štúdia a zefektívnia ho. Nebude teda záhadou, keď tak rapídne klesne záujem stredoškolákov o vysokoškolské štúdium všeobecne a vzrastie záujem o školy s najnižšími poplatkami. Dôjde teda doslova ku konkurenčnému boju jednotlivých vysokých škôl o študenta. Hlavné slovo teda pri jeho rozhodovaní kam na výšku, nebude mať ani tak chuť študovať to čo ho baví. Pre menej solventných budú zrejme prvoradé financie, za ktoré si štúdium dovoliť budú môcť.
"Akože" náhradou za študijné poplatky by malo byť pol miliardy na sociálne štipendiá. O to budú mocť požiadať denní študenti, externí nie. Ak chodíte na dve výšky, máte nárok iba na jedno sociálne štipendium, hoci školné budete platiť na oboch školách. Zároveň však budete môcť požiadať o pôžičku. Neoprávnenému prerozdeľovaniu sociálnych štipendií má zabrániť Centrálny register študentov vysokých škôl, ktorý bude plne funkčný od budúuceho akademického roka. Zavedenie takéhoto monitorovacieho systému je nevyhnutné pre transparentné financovanie študentov a jeho kontrolu. Takisto sa zabráni aj kupčeniu s lôžkami na internátoch, pretože doteraz to bolo tvrdou realitou a sprehľadní sa aj poskytovanie zliav študentom.
Ale keďže peniaze na sociálne štipendiá si minister nenakreslí ani nevytlačí, musí ich niekde ubrať. Za obeť padli študentské domovy. Keď sa spomínaných 500 miliónov presunie na sociálne štipendiá, od septembra 2004, prípadne januára 2005 sa 'pálky' za internát ešte zvýšia, ak sa nezvýšia už teraz kvôli rovnej dani a zvýšeným cenám energií. Neobíde nás teda zvýšenie cien za ubytovanie na internáte zhruba o tisíc až dve tisíc korún mesačne, pretože chýbajúce 'drobné' niekto zaplatiť musí a na Slovensku je pravidlom, že za všetko platí občan. Každý internát si položku za ubytovnaie určí sám a takýmto spôsobom by mal študentov prilákať, pretože čím menšiu taxu dá, tým viac ľudí získa. Ako to však bude v praxi je vo hviezdach. Predpokladaným efektom a reakciou internátov by bol zápas o priazeň študenta. To by sa však zrejme začalo podobať na trh s realitami a nie na pomoc pre študentov. Veď už teraz je počet internátov nepostačujúci.
Trendom zvyšovania cien sa ani nie o pár rokov dopracujeme do štádia, keď si vysokoškolák radšej prenajme byt ako pôjde do študentského domova, ktorý vyzerá neraz horšie ako ubytovňa niekde n Ukrajine. Veď iba od Nového roka môžu stúpnuť výdavky študenta minimálne o 4100 Sk bez jedla a učebných pomôcok, čo je ďalších 2-4 tisíc korún. Ostáva len otázkou času, kedy sa naozaj stane vzdelanie výsadou bohatých a nie schopných. Slovensku hrozí aj akútny únik mozgov do zahraničia, pretože tak sa zdá, že štúdium mimo domova bude i keď nie lacnejšie, ale efektívnejšie a kvalitnejšie.
Je ale nepopierateľné, že "západný svet" funguje systémom plateného vzdelania už dlhšie a bolo iba otázkou času, kedy sa trend západnej kultúry aj v tomto smere začne prejavovať aj u nás. Prijateľnejšie by však bolo zaviesť takéto opatrenia až v neskoršom období, keď sa bude žiť o čosi ľahšie ako teraz. Pretože bohatý občan je motorom slabej ekonomiky a nie naopak. Čo z toho, keď štát bohatne a stavia sa na nohy, keď je to na úkor rádových obyvateľov, ktorí svojim deťom nemôžu dožičiť riadnu školu? O pár rokov bude teda bežným javom, že keď sa narodí dieťa, rodičia okamžite začnú šetriť na jeho štúdium, pretože inak bude bez vzdelania stratené. Inak to jednoducho nebude. No ale keď v tomto štáte ceny všetkého z roka na rok stúpajú, o chvíľu sa nebude dať šetriť z čoho. Veď už teraz je tretina Slovákov v hmotnej núdzi a dovolí si len najzákladnejšie potraviny a pomýšľať na takmer 10 tisíc na mesiac štúdia bude možné asi len vtedy, keď budú peniaze padať z neba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
