sa do hlavy vryla aspoň jedna z nich, či už pre nejaký prozaický dôvod alebo prosto len preto, že nič iné sa na našich televíznych obrazovkách po desaťročia nepremieta.
Odvážny Jakub si príde po nežnú, s osudom zmierenú Alžbetku, ktorá o jeho existencii ani netuší a pokojne by mlela múku do konca života, keby neprišiel. Ale keďže kučeravý, dobre stavaný Jakub, ktorý okrem fyzických predností disponuje dôvtipom, je na rozprávky raritou. Takmer sa zhoduje s predstavou ideálneho muža, sklame svojím výberom presne tú časť ženského obyvateľstva, ktorá nie je naivná a slepo nepočúva všetky rozkazy.
Inými slovami, čo za zvrátený ideál žien vlastne rozprávky propagujú? Majú byť ženy apatické a nečinné a vtedy o nich budú mať muži záujem? Aby sa sa o ne mohli starať, aby mali navrch? V akom svete to vlastne žijeme? Okrem toho nesmieme zabúdať na fakt, že Jakub je zrejme jediným mužom, ktorého Alžbetka okrem svojho otca a starého sluhu v celom svojom živote presýtenom pasením pávov a čistením zemiakov vôbec videla. Zaľúbila by sa do hocikoho pod tridsaťpäť, keby ju chcel. A on o ňu, pretože ona ho miluje, bojuje hoci aj so zubatou...
Od tejto rozprávky sa veľmi nelíši ani kultový Mrázik. Ruská deva Nastenka neverí v lásku krásneho Ivana, ale on jej ju dokáže tým, že ju zobudí z večného sna. Pre Ivana bola láskou hádam len preto, lebo bola pre neho výzvou... Na začiatku ho nechcela. Inak by sa tento vzťah, medzi odvážnym šuhajom Ivanom a peknou, mierne jednoduchou Nasťou, dal vysvetliť len veľmi ťažko. Jenoduchou preto, lebo žiaden normálny človek, by sa nenechal odviesť v zime do lesa, ale sme v rozprávke, takže to obstojí. Každopádne, keby nebola jednoduchá, nesedela by na zadku pod jedľou a jediná časť tela, ktorú si zohrievala by boli ruky. A druhá vec, keď prišiel Mrázik bola tesne pred infarktom z chladu, ale jemu tvrdila, že je v poriadku. Nezabudla ho však včas upozorniť prevrátenými bielkami a výkrikom: "Mrznem!" Takže z jej stany to bola bohapustá pretvárka. Nastenka je zvláštny druh nežnej ženy, ktorá by sa nesťažovala ani sekundu pred smrťou. Tento druh už dnes chvalabohu takmer vyhynul.
Zato Marfa, to je už iná káva. Tá aspoň hovorí, čo si myslí. Napriek tomu, že je pod prísnym dohľadom matky, svojskými prostriedkami si vie vydobiť svoje (Najčastejšie je to onen povestný kohút. Z cukru. Červený.). Ba dokonca používa skrášľovacie pomôcky. Veď uznajte, že nič nemôže byť krajšie ako biela pleť a červené líčka. Aj keď asi iba v Rusku. To, že sa nezapáčila švárnemu šuhajovi, nemôžeme pokladať za podstatné. Veď ten nebol o nič lepší ako ona, a teda príliš o sebe nevedel rozhodovať sám, bol to mamičkin maznáčik (len mu chýbala oná lízanka...). Ale scény Marfa a lieskové oriešky a Marfa versus Mrázik sú jednoducho nezabudnuteľné.
No beztak najobscénnejšie pôsobí Baba Jaga. Bez urážky, ale návrhy, ktoré dávala lúpežníkom nemohli ostať bez povšimnutia. Keď sa ich pýta: "Tak čo, chlapci, chýbala som vám, túžili ste po mne?", pomädlí si ruky, vyškiera sa a vzápätí im dá návrh: "Potrebujem od vás jednu malú službičku." A oni, že: "Čo zas?!" Z toho môžeme usudzovať jedine to, že ich 'služby' rôzneho druhu využíva aj častejšie. Radšej sa však ani nebudeme zmieňovať o tom, že Baba Jaga je vlastne muž...
O manželskom intímnom živote prostých dedinčanov môžeme len polemizovať. Dostatočným dôkazom, že všetko nie je, ako má byť, je vyjadrenie macochy potom, ako deduško alebo 'Starý', odviezol Nasťu do lesa. Vtedy mu žena vyčítala: "Ty hlupák starý! Prečo si len bol taký sprostý a odviezol si Nasťu do lesa! Vtedy som ju aspoň mohla za vrkoč vyťahať a hneď mi bolo lepšie! A teba hlupáka starého, plesnivého, za čo mám ťahať?!"
Ešte šťastie, že deťom tieto dvojzmysly ostávajú ukryté. Na druhej strane si ich v neskoršom veku nejde nevšimnúť. A tak, miesto toho, aby sme si vychutnali rozprávku uvažujeme nad tým, prečo sú tie nasprostasté princezné tak v kurze. Aspoň keby to platilo len pre rozprávky... Ale bohužiaľ sa to stáva skutočnosťou. Ak to náhodou neviete, nedostupné ženy sú vraj "in" a muži na to strašne letia. Ak máte distingvovaný výraz nedostupnej panny už od prírody, je to len vaše šťastie. Muži sa však, aj podľa vzoru rozprávok vždy pustia do vzťahu radšej s polodementným stvorením bez názoru, resp. so vžitými životnými pravdami od mamy (alebo od farára), miesto mozgu, ako so sebavedomou ženou, ktorá ma aj v hlave aj nejaký ten: vlastný názor.
Ako priekopníčka sa medzi hrdinkami vyníma česká Popelka, ktorá si princa dokonca sama 'ulovila'. I keď na druhej strane tá sa pre zmenu radila so sovou... Tak alebo onak, vzduchom sa nesie jej posolstvo: "Až naprší a uschne, hlupáci!" ako odkaz príslušníkom silnejšieho pohlavia, ktorí na toto vábenie tupo naletia. Okrem toho schopné ženy, budú možno v trende nabudúci rok... A dúfame, že vtedy sa aj budeme môcť tešiť na nové rozprávky.
Autor: mak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
