"skupinka" opustili SDKÚ. Schôdzku iniciovala predvčerajšia nočná koaličná rada, na ktorú prišli najmä Bugár a Hrušovský tvrdo odhodlaní vyvolať konečne rokovania, blokované Mikulášom Dzurindom. Ten sám začiatkom roka oznámil, že svoju predstavu o budúcnosti ozmámi 12. januára.
Dnes je štrnásteho, nič prevratného sa ale od stretnutia očakávať nedá. Medzi Šimkom a premiérom zúri studená vojna, ktorá naďalej jatrí otvorené rany po kauze Mojžiša a detronizácii samotného Šimka. Z politických vyhlásení oboch cítíť, že ich stále ovládajú emócie, cez ktoré sa politický rozum presadzuje len ťažko. Dzurinda aj včera potvrdil, že "žiadne miesto vo vláde nie je voľné". Šimko, ktorý razantnú požiadavku na rekonštrukciu vlády vzniesol, sa zároveň stavia k vstupu do koalície flegmaticky. Neodmieta ho síce, ale necháva cítiť, že mu na dohode až tak veľmi nezáleží. Skutočnosť, že ani nedementoval zvesti o požiadavkách na výmenu samotného premiéra, resp. Ivana Mikloša, veští veľmi "zacyklenú" pozíciu. U dvoch protagonistov vidíme teda strnulé postoje, zjavne pod psychologickým vplyvom nedávnej roztržky. Bugár, Hrušovský i Rusko tlačili v uplynulých týždňoch oboch do reality, ale len cez médiá - ani oni neiniciovali rokovania, hoci už dávno mali, veď strata väčšiny v NR SR už nie je vnútorná vec SDKÚ, ale celej koalície.
Kruciálnym bodom bude nepochybne rekonštrukcia vlády. Aj Zuzana Martináková, ktorá formuluje stanoviská omnoho ústretovejšie ako Šimko, hovorí, že ide o "nevyhnutnú podmienku". Treba dodať, že aj oprávnenú - základom stability každej vlády je, aby koalícia v parlamente nebola iná ako koalícia vo vláde. Ten, kto preberá podiel na zodpovednosti, musí prebrať aj podiel na moci. Dzurindova antitéza, že "kam by sme sa dostali, ak by sme pripustili, že vláda sa bude meniť podľa toho, ako sa zachce tomu ktorému poslancovi", je úplne mimo kontext, keďže sa tvári, akoby tu existovala politická realita z októbra 2002. A argument, že "sme si zapísali do koaličnej zmluvy, že zmeny pomerov v kluboch nezakladajú zmeny vo vláde", svedčí len o tom, že nezmyselný je sám takýto paragraf v koaličnej zmluve. Nevraviac o detaili, že koaličná zmluva ani neplatí, keďže ju zrušil iný článok o tom, že "koaličná zmluva zaniká, ak dôjde k takým zmenám subjektov, ktoré zakladajú zásadnú zmenu pomeru síl v NR SR"...
Požiadavke rekonštrukcie vlády sa verejne nebránia ani KDH a SMK, ba ticho ju aj podporujú. To je presila, ktorá by za normálnych okolností mala premiéra uzemniť. Ani Rusko jedno vládne kreslo pre SF neodmieta, aj keď ho viažu akési podstolové pakty s Dzurindom. Jeho pondeľňajšie vyhlásenia po koaličnej rade naznačujú, že vážnosť situácie si uvedomuje. Dzurinda ale dnes povoľný nebude - včera sa naširoko rozhovoril o menšinovej vláde. Ako príklady spomínal Poľsko a Nórsko, pre slovenskú realitu sú však - z mnohých parciálnych dôvodov - nepoužiteľné. Šimko drží silnejšie argumenty - už na najbližšej schôdzi NR SR môžu jeho ľudia podporiť napríklad odvolávanie Rudolfa Zajaca. A potom spokojne vyčkávať, resp. tlačiť ďalej. Dzurindova téza, že ak nebude mať vláda stabilnú väčšinu, "tak sa budeme tu a tam uchádzať o individuálnu podporu", možno vystačí na minimálny scenár, aby vláda nebola zvrhnutá úplne. Opozícia totiž nemusí vyskladať 76 hlasov na nedôveru ani so "šimkovcami" - stačí neúčasť zopár "tkáčovcov" či ľudí z HZDS. Takýto dobrodružný variant by však znamenal koniec napr. reformy zdravotníctva, ktorá je ledva v polovici. A, samozrejme, žiadnu istotu, že vláda jedného dňa predsa nepadne. Stala by sa bábkou v rukách parlamentu, odkiaľ by ju dirigoval Fico.
Je teda veľmi krátkozraké, ak chce premiér Šimkovi ponúknuť len "spoločné plnenie vládneho programu, to, čo nesieme ako náš politický záväzok a politický mandát". Isteže to neznamená, že ide o konečnú pozíciu SDKÚ, ktorá sa nemôže meniť. Je to však dosť na prognózu, že dnes k žiadnemu prielomu nepríde. Ani z dlhodobejšieho horizontu však nevyzerajú vyhliadky veľmi nádejne; kým Bugár, Hrušovský i Rusko verejne hovoria o päťkoalícii ako jednoznačne najlepšom riešení, maximum od Dzurindu i Šimka je, že myšlienku neodmietajú, ale ich predstavy o podmienkach sa absolútne rozchádzajú. Pričom vo vzduchu visia aj skutočne ireálne personálne ultimáta (výmena Dzurindu či Mikloša). Ani od premiéra, ani od jeho exministra pritom nezaznela za celý čas veta, že je dôležité sa dohodnúť. Akoby boli obaja do rokovaní iba dokopaní a mysleli skôr na úplné iné chodníčky. Bude to ťažký pôrod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
