holubicu za symbol tretej božskej osoby Ducha svätého. Biela holubica sa v kresťanstve stala symbolom ľudskej duše a pre súčasných pacifistov symbolom mieru. Avšak už starodávne stredoázijské národy považovali holuby za poslov božstiev, najskôr preto, že sa zhromažďovali pri ich chrámoch a svätyniach, kde ich veriaci zvykli kŕmiť. Iné divé zvery sa styku s ľuďmi vyhýbali. Orientálci verili, že človek sa môže zmeniť na holuba, o čom svedčí legenda o kráľovnej Semiramis, dodnes známej podľa jej "visutých" záhrad, považovaných za jeden zo siedmich divov sveta. Semiramis je skutočná historická osoba, žila v 8. storočí pred n. l. Podľa legendy sa dozvedela, že jej vlastný syn ju chce zavraždiť. Kráľovná ušla tak, že sa zmenila na holubicu a odletela do nesmrteľnosti.
Holuby vystupujú tiež v prastarých povestiach o potope sveta. Z prameňov najstaršej civilizácie Sumerov je epos o Gilgamešovi. Vznikol okolo roku 2500 pred n. l. Opisuje, ako mocný boh Ea svojmu chránencovi Utapišimu zjavil zámer rozhnevaných bohov hriešne ľudstvo zahubiť potopou. Bohabojný Utanapiši počúvol radu Ea a podľa jeho pokynov postavil veľkú loď, na ktorú sa nasťahoval so svojou rodinou aj "zverou stepnou a drobnými zvieratkami". Nato sa spustila strašná búrka a dážď - trvala šesť dní a sedem nocí. Keď prestala a záplava začala opadávať, loď uviazla na hore Nisir. Vtedy Utanapiši vypustil na prieskum holubicu, tá sa onedlho vrátila, lebo nenašla suchú zem, kde by mohla usadnúť. Neskoršie Utanapiši skúšku opakoval s havranom, ten zakrúžil nad loďou, zakrákoral, odletel a viac sa nevrátil. Zachránení ľudia a zvieratá preto poznali, že vody opadli a môžu sa vrátiť do svojho domova. Treba poznamenať, že táto legenda má zrejme racionálne jadro. Územie jej pôvodu, Mezopotamiu, skutočne v dávnej minulosti postihla ničivá povodeň, ktorá pre terajších obyvateľov predstavovala zánik celého ich sveta. Židia poznali legendu o potope počas svojho babylonského zajatia a zaznačili ju do svojich svätých kníh, tór, s tým, že si ju trocha upravili. Zachránený hrdina dostal meno Noe, hora, na ktorej uviazla loď bola Ararat, pršalo až 40 dní a na loď sa zmestili všetky zvieratá, ktoré potopu prežili. Od Hebrejcov prevzali ich legendy kresťania do Starého zákona biblie.
Holubica ostala naďalej významnou v náboženských predstavách kresťanov a vyskytla sa aj v životopisoch svätcov. Napr. sv. Kataríne v egyptskej Alexandrii prinášala holubička do žalára potravu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
