tom so svojou chápavosťou ešte veľmi dobre. Sú aj takí, ktorí nechápu už vôbec nič. A aj takí, ktorých chápanie knokautoval Schuster dávno skôr, než sa stal prezidentom.
Momentálne by sme mali pochopiť, že Schusterovi sa zbierajú podpisy na druhú kandidatúru, ale on nevie, či bude kandidovať. Dosť náročné na inteligenciu. Na Slovensku už bolo veľa volieb, ale taký vtipný kandidát tu ešte nebol. Petičný výbor vyhlásil autogramiádu, ale Schuster "ešte nepovedal, že idem". Dobré. Čo im povedal, že nejde? Alebo, že možno sa uvidí, ale pre istotu nech zbierajú, však keby nešiel, podpisy využijú inde? (Napríklad, pridajú sa pod petíciu za predčasné voľby?) To sú finty - nie Schuster zorganizoval petičný výbor, ale oni za ním prišli. Albín Mesiarik, Tibor Lazanička a Martin Kuček (petičný výbor) sa išli posrať od strachu, že nebude kandidovať, neprežili by tú stratu, tak ho sami vyhľadali a poprosili. A on im dovolil zbierať podpisy, veď čo by už chlapci v tej zime robili.
Schuster si nestrieľa len z občanov, urobil blázna aj z hovorcu Füleho, ktorý v stredu večer pripustil, že "ide". Oficiálne vyhlásenie kancelárie prezidenta opravilo hovorcu s tým, že "žiada médiá, aby nestotožňovali zbieranie podpisov s ohlásením kandidatúry". Nuž, toto je nadľudská úloha - s čím by sa tak zbieranie podpisov pod petíciu dalo stotožniť? Napríklad so zbieraním podpisov - Schuster má nový koníček zbierať podpisy. Zhodou okolností presne v mesiaci, koncom ktorého je uzávierka prihlášok na prezidentské voľby. "Tí ktorí sľúbili, že podporia a pomôžu, nech to organizujú" - vyhlásil Schuster. Jeho to fakticky nezaujíma, ale keď sa im chce...
Existuje jedno vysvetlenie, ktoré je ako-tak konformné s logikou, nie však so základnou politickou integritou. Hovorí, že Schuster sa naozaj nedokáže ešte stopercentne rozhodnúť, lebo sa bojí ťažkej prehry hneď v prvom kole, ktorá by hlboko zasiahla jeho ješitnosť. Pokušenie je obrovské, ale nechce povedať definitívne slovo, kým sa nepripoistí dohodou so Smerom a spojením volieb s referendom. Možno chce vidieť januárové výskumy verejnej mienky - s petíciou na ulicu však vyjsť musí, ak chce stihnúť termín. Kandidovať tak či tak bude, keďže nedokáže vycúvať, sedemdesiat rokov, ktoré nedávno oslávil, je však ešte primladý vek, aby sám seba spoznal a uvedomil si, že sa už rozhodol. A tak rozpráva, čo rozpráva - a zbiera podpisy.
Normálnym rozumom sa tieto kreácie nedajú pochopiť. Aký má význam tajiť, že sa chce uchádzať aj druhýkrát? Čo sa dá utajovaním získať? Aká je výhoda resp. filozofia v tom, ohlásiť kandidatúru čo najneskôr? Čo tým chce ukázať - že akože váhal, ale v poslednej chvíli ho presvedčilo volanie ľudu? To voliči akože ocenia, že sa nechal strhnúť na poslednú chvíľu, že sa nechcel šarpať, veď on je skromný, ale keď videl tú masu 15 tisíc podpisov, tak nevedel povedať nie? Neuveriteľné myšlienkové pochody produkuje ten Schuster. Hrušovského môžeme len obdivovať, že mu "prestáva rozumieť". Je pomaly posledný, kto rozumieť Schusterovi celkom neprestal... Ešte tak Sigmund Freud - ten jedine by tomu všetkému rozumel.
Václav Klaus skoro vyletel z kože v Košiciach nad novinárskou otázkou, že či podporí niektorého kandidáta v prezidentských voľbách. Pohoršil sa hrozne, akurát mu nedošlo, že je pasívnym hrdinom Schusterovej kampane. Cirkus sa včera sťahoval do Popradu, kde aktívny hrdina vybrúsil ďalší klenot: "Pokiaľ ide o dôchodcov, som zvlášť citlivý", vyhlásil Schuster - v domove dôchodcov. Určite sa tam vyskytol len náhodou, s prezidentskými voľbami to nemalo žiadny súvis, len si krátil chvíľu, medzitým čo Klaus lyžoval.
Fakt je, že tentoraz výnimočne hovoril pravdu - citlivý na dôchodcov naozaj je. Do pripomienok k novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov totiž jeho kancelária zapracovala rentu pre prezidentov na dôchodku vo výške 75 percent služobného platu, okrem toho dvoch asistentov, auto so šoférom a pod. O dva dni neskôr, keď sa návrh dostal na mediálne svetlo, sa Schuster zaprisahal, že "chce iba obyčajný dôchodok ako všetci dôchodcovia a ani korunu navyše". A vyhlásil, že prezidentskú kanceláriu "je urážajúce zapájať do vecí, s ktorými nemá nič spoločného". Naozaj nie je jednoduché rozumieť Schusterovi - kancelária, ktorá návrh vypracovala a odoslala Kaníkovi, nemá s vecou nič spoločné. Samozrejme, ani Schuster - on o tom ani nevedel, kancelária jednala na žiadosť exhlavy Kováča.
Tomuto, aby sme boli spravodliví, už ani Hrušovský vôbec nerozumel. Toto by pochopil naozaj už len Freud...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
