vtedy preexponované, dnes už sedí ako riť na prasknutom koaličnom šerbli. Ak bol 7.januára jej výrok, že "nevylučuje ani dohodu, ktorej súčasťou bude jej zotrvanie vo funkcii, ale nepredpokladá takýto postup", nie celkom zrozumiteľný, po Šimkovej "podmienke" na vstup do koalície rozumieme všetci.
Martinákovej je však škoda - na svojom poste nebola len osviežením, ale aj prínosom. Radikálny postup frakcie, ktorej velí nezmieriteľný Šimko, je - mimochodom - v úplnom rozpore s politickým prejavom, s ktorým ona svoju bývalú stranícku i parlamentnú funkciu zastávala. Martináková mala ťah konsenzuálnej a konštruktívnej političky, Slobodné fórum sa vyvíja ako nevypočítateľná a deštruktívna sila.
Tak či inak, jednu vec je treba novej formácii uznať - vnáša do slovenskej politiky principiálny rozmer, ktorý je o tom, že zásadné rozhodnutia nesú svoje politické konzekvencie a tie treba s dôstojnosťou prevziať. Ivan Šimko nehlasoval za vec, o ktorej bol presvedčený, že je nesprávna, i keď vedel, že ho jeho postoj pripraví o funkciu. Obetoval sa a teraz vyvodila zo svojich krokov osobné dôsledky i Martináková. Špekulácie, že za prvou či druhou obeťou mohli byť iné motívy či kombinácie, sú iste možné, nedajú sa však bez dôkazov rozvíjať. Martináková isteže sledovala líniu svojej strany - postaviť koalíciu pred zmenenú politickú realitu a tým buď zvýšiť dôraz tlaku na Dzurindu, alebo úplne pretrhnúť väzby na koalíciu. Keby vo funkcii zotrvala, Slobodné fórum by vyzeralo o poznanie nevieryhodnejšie. Niežeby takto vzbudzovali kroky SF nadmieru dôvery a racionality, skutky sú ale aspoň konzistentné. Samozrejme, v absolútnon rozpore s verbálnymi vyhláseniami, ktoré sú predávkované protirečeniami. Paradoxne, aj slová o politickej kultúre, ktoré Martináková použila na zdôvodnenie svojho kroku. Totiž, ak hovorí, že odstúpila z funkcie preto, lebo bola do nej zvolená za inú stranu, tak treba pripomenúť, že za inú stranu bola zvolená nielen do funkcie, ale aj do parlamentu... Všakáno - keby povedala, že jej demisia je krok k politickej kultúre, vyjadrila by sa presnejšie.
Opozičná štylizácia, ktorú zvolilo Šimkovo fórum, je na hranici politickej absurdity. Tu vidieť najväčšie - momentálne - protirečenie: Nedá sa hovoriť, že "sa cítime viazaní mandátom, ktorý sme získali vo voľbách" a zároveň deklarovať odchod do opozície. Alebo chcú Šimko s Martinákovou tvrdiť, že od svojich voličov dostali mandát na rokovanie s Mečiarom, Ficom a Ševcom o zosadení vlády, na ktoré ich včera pozval Vojtech Tkáč? Oni môžu nesúhlasiť so štýlom či aj obsahom politiky Dzurindovej vlády a tento nesúhlas, ak sa bije so svedomím, môžu vyjadriť aj gestom rozchodu. V žiadnom prípade ale nedostali mandát schôdzovať s KSS a HZDS a spriahnuť sa s nimi nielen vo veci odvolávania, ale ani každodenných programových otázok proti tej vláde, ktorej vyhlásenie kedysi prijali za svoje. Akékoľvek prečiny Dzurindu nedávajú nikomu, kto išiel do volieb s programom SDKÚ, právo na politické saltá a premety o 180 stupňov. Tu Šimko s Martinákovou stratili základný kontakt s realitou - prijatie Tkáčovej pozvánky na opozičný summit o zvrhnutí vlády je sprenevera a nonsens. Ak sa už nevládzu podieľať na politike koalície, môžu odsadnúť do nezávislej pozície. Spriadať politické prevraty a kolaborovať s komunistami prvej (KSS) či druhej (Fico) generácie - na to určite nemajú mandát.
Samozrejme, nikto netvrdí, že SF sa s opozíciou dohodne a za pád vlády zahlasujú. Od toho sú ďaleko - ak im zostalo päť miligramov rozumu. Predčasné voľby by ich zahubili. Napokon, rovnako ako Tkáča a jeho skupinu, ktorá by v najlepšom prípade dostala na Slotovej kandidátke jedno voliteľné miesto. Keby Dzurinda mal formát, bol by prvý, kto by v tejto situácii rozohral kartu hlasovania o dôvere vlády. Tkáč i Šimko môžu robiť politiku len v tomto parlamente - v tom ďalšom už nebudú (ak prídu voľby príliš rýchlo). A Mečiar vypočítavo, ale zreteľne artikuluje, že HZDS za pád vlády nezahlasuje, kým niekto nepostaví alternatívu. On ňou byť nemôže a ak on nechce, nebude ňou ani Fico. Kalkulácie s Veteškom sú hypotézou, ktorá bude reálna, iba keď sa Mečiar stane prezidentom. Stane sa?
Toto sú triviálne počty. Z druhej strany riešenie nevidieť, pretože premiéra drží SDKÚ a držať ho bude minimálne dovtedy, kým natrvalo nespadne pod kritických päť percent. A možno aj potom. Najkrajší a najčistejší by bol scenár, že KDH a SMK položia životné ultimátum pred Dzurindu - odchod s miestenkou eurokomisára do Bruselu. Ani Hrušovský s Bugárom však nemajú formát. V živote nehrali poker, nevedia, čo to je primeraný risk a dobrý bluf. Najpravdepodobnejší variant je preto pokračovanie Dzurindu vydaného na milosť a nemilosť Ficovi so Šimkom. A koniec reforiem a permanentné odvolávania, cirkusy a krízy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
