podpredseda vlády Pál Csáky. Ako obaja povedali, predsa len chcú dospieť k dohode o antidiskriminačnom zákone a nie iba si posielať značne tvrdé odkazy cez médiá. Na to síce neprišli sami, ale vzhľadom na to, že majú rôzne materinské jazyky, je už aj to prínosom. Veru, keď do 15. apríla neprijmeme antidiskriminačný zákon, čo je jednou z podmienok vstupu do EÚ, môžeme sa s členstvom rozlúčiť. Hoci by to realistickému euroskeptikovi Lipšicovi až tak nevadilo, pre nádejného eurokomisára Csákyho, ktorý by podľa seba samého mohol byť kompromisom medzi Figeľom a Štefancom, by to bola hotová pohroma. V takom prípade by totiž Slovensko potrebovalo maximálne tak kominára a nie komisára, čo by znamenalo, že Pál by musel zostať do ďalších (predčasných) volieb iba vicepremiérom. Hoci obaja aj naďalej tvrdia, že tie ich riešenia boli správne, dali pokyn svojim rokovacím tímom na spoluprácu a do troch týždňov vraj už všetci budeme poznať výsledok. Kompromis by mal vyzerať tak, že zákon bude pozostávať z dvoch častí. V tej prvej bude všeobecný taký text, aby nikto nemohol byť diskriminovaný a v druhej budú upresnené tie zmeny, ktoré sa týkajú konkrétnych zákonov v našom právnom systéme. A tak je to aj správne, lebo teraz už minimálne podľa zákona nebude u nás môcť byť nikto diskriminovaný. Najviac to asi poteší mužov, lebo ako správne podotkol D. Lipšic, keby zostal pôvodný návrh od Csákyho skupin(k)y, nemohlo by silnejšie pohlavie vstúpiť napríklad do Únie žien Slovenska. To sú nám ale závažné problémy... Škoda len, že na to dotyčný neprišiel pred 20 rokmi, keď byť členom tohto zaujímavého zoskupenia znamenalo kamarátiť sa aj so súdružkami Mariou Kabrhelovou a Elenou Litvajovou. Tie veľmi radi a často chodili nakupovať do kapitalistickej cudziny a keby sa o nich nejaký manžel inej manželky postaral, mohli by sa mu odvďačiť napríklad aj tým, že by mu z Viedne doniesli nejaký u nás podpultový tovar...
Tieto staré dobré časy má isto veľmi dobre zapísané vo svojej pamäti aj bývalý šéf košického KNV a MsNV Rudolf Schuster. Odvtedy však nielen politicky zmúdrel, a tak dnes už okrem zopár závistlivcov nikto nepochybuje o tom, že v kresle slovenského prezidenta je vďaka nemu tá správna osoba. To na rozdiel od takého šéfa NR SR Pavla Hrušovského, ktorý sa opovážil povedať, že prestáva rozumieť krokom súčasnej hlavy štátu. No čo je na tom nepochopiteľné, že sa pán prezident ešte nerozhodol, či bude kandidovať a po uliciach už behajú ľudkovia, ktorým sa môžete podpísať na papier s tým, že súhlasíte s jeho kandidatúrou? Že by tým Hrušovský nepriamo priznal, že zbieranie podpisov pre Rudolfa Schustera je dielom vládnej koalície, ktorá ho chce skompromitovať? Tak to by bol asi príliš šialený nápad. Veď aj človek umiestnený na pozorovanie v psychiatrickej liečebni chápe, že nie košický exprimátor zorganizoval petičný výbor na svoju opätovnú kandidatúru. Šiesteho januára sme tu mali predsa Troch kráľov z východu, ktoré prišli do nášho Prezidentského paláca v zložení Albín Mesiarik, Tibor Lazanička a Martin Kuček. Ako im pri neformálnej besede pri kalíšku drienkovice Rudolf I prezradil, telefonujú mu mnohí občania, ktorí ho prosia, aby opätovne kandidoval, no on sa nevie rozhodnúť. Traja králi preto nelenili a operatívne vytvorili petičný výbor, lebo termín uzávierky kandidatúry sa blíži. Problém bol len s podpismi, lebo 15 000 občanov len tak nezoženiete, aj keby ste sa postavili na košickú Hlavnú. Našťastie súčasný prezident ukázal svoje dobré srdce a dal im súhlas na to, aby vo voľnom čase zbierali nielen huby, ale keď už tak veľmi naliehajú, môžu aj preňho pozbierať nejaký ten autogram. Zdôvodnil to zrejme tým, že huby teraz aj tak nerastú, a tak si pri tomto separovanom zbere aspoň môžu skrátiť dlhé chvíle pri čakaní na chutnú pečiarku alebo dubáčik. Takže je to jasné, kto z dua prezident alebo šéf NR SR to nemá celkom usporiadané vo svojej štátnickej hlave. Veď aj nedávna anketa medzi deťmi navštevujúcimi košické jasličky jasne dokázala, že až 93,5 percenta z nich chápe pohnútky, aké vedú R. Schustera k jeho súčasným krokom. A preto tam do jasličiek a nie na koaličnú radu by mal Hrušovský chodiť po rozumy!
Na rozdiel od toho nášho prezidenta má ten český o svoju definitívu na najbližšie mesiace postarané. Aj preto prišiel s takou radosťou cez týždeň na východné Slovensko. Vedel totiž, že len niekoľko hodín bude musieť počúvať Schusterove prednášky o histórii mesta, lebo zvyšok návštevy sa bude môcť venovať lyžovaniu. "Tady jsem byl, tady to znám. Já to poslouchat nemusím. Pojďte si to poslechnout vy. Já jsem to slyšel," skromne skonštatoval Václav Klaus, avšak povinnú prehliadku mesta musel aspoň zo zdvorilosti absolvovať. "Neboli peniaze, neboli kapacity, a tak som zabezpečil väzňov," pochválil sa v súvislosti s vydarenou rekonštrukciou Hlavnej ulice svojmu užasnutému českému hosťovi náš prezident. A zatiaľ čo si Klausovci lyžovali vo Vysokých Tatrách, prezidentská kancelária nás opäť raz prekvapila. Nie, neide o návrh doživotnej renty pre svojho šéfa a ďalších zanedbateľných výhod, ale o niečo skutočne veľkolepé. Americký posol im trochu oneskorene, ale predsa doniesol pozdrav priamo z ďalekého Washingtonu. K nedávnej Schusterovej sedemdesiatke mu v liste blahoželajú George Bush džejár spolu s manželkou Laurou. Americký prezident v ňom dokonca spomína na vzájomné stretnutie, na štátnickú rozhodnosť a predvídavosť nášho prezidenta. Ak toto Bush naozaj myslel vážne, tak by mal byť čestným predsedom petičného výboru na Schusterovu opätovnú kandidatúru. Páni Mesiarik, Lazanička a Kuček to určite pochopia...
P.S. Chcete, aby vám v garáži parkovalo luxusné Audi A6, avšak zatiaľ ste nepodali prihlášku do SDKÚ? Chyba, okamžite to napravte! V opačnom prípade sa na to auto naďalej budete pozerať len v katalógu. Len na Slovensku sa môže stať, aby firma sponzora SDKÚ vyhrala verejnú súťaž na obstaranie luxusného dvojmiliónového Audi A6 pre bývalého trenčianskeho primátora Juraja Lišku. Ten je zhodou okolností taktiež členom SDKÚ, avšak za svoju stranícku lojalitu už postúpil vyššie a je ministrom obrany. Takisto úplnou náhodou je fakt, že v podmienkach verejnej súťaže bolo uvedené, že auto musí mať okrem iného rádio s 10 reproduktormi, tmavošedé poťahy, elektronickú klimatizáciu s možnosťou samostatného regulovania na predné sedadlá, vpredu stredovú opierku rúk, možnosť radenia rýchlostí na volante či disky z ľahkých zliatin rozmerov 17 palcov a lúčové pneumatiky 235/45 R 17,5. A keďže sa do takto "úzko" špecifikovanej súťaže prihlásila len firma Araver, ktorej šéf J. Závodský daroval v roku 2001 SDKÚ sumu 200-tisíc Sk, nikoho neprekvapí, že ju aj vyhrala. Na čo ešte všetci čakáte, prihlášok do SDKÚ je ešte dosť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
