pridať šudentom a ich rodičom ďalšiu finančnú vrásku na čele - študenti si po prekročení 16-teho roku života budú musieť platiť dôchodkové a nemocenské poistenie sami.

Doteraz totiž za študenta počas štúdia platil dôchodkové a nemocenské poistenie (z týchto poistení sa vypláca aj materská a v prípade potreby aj invalidný dôchodok) štát, pričom suma bola hradená z peňazí daňových poplatníkov. Podľa informácií, ktoré poskytol ŠÚ SR denníku Národná obroda, bola výška odvodov platených štátom za študenta v roku 1996 348 korún a v roku 2000 už iba 110 korún. Zákon, ktorý vstúpil do platnosti prvým januárom tohto roku uvádza, že mesačné dôchodkové poistenie má dosahovať sumu vyše 1 700 Sk.

Minister Kaník tvrdí, že dôchodková reforma, ktorej prvým prejavom je práve spomínané samostané platenie si študentov do dôchodkovej poisťovne, je pre študenta len a len pozitívne, vzhľadom na fakt, že doteraz štát odvádzal za študenta poistenie z nízkeho vymeriavacieho základu, čo znamenalo nízke osobné mzdové body. Pritom už neexistovala šanca doplatiť si peniaze za roky štúdia, ktorá teraz naopak existuje. Ak sa teda študent rozhodne neplatiť odvody do dôchodkovej poisťovne teraz, má možnosť doplatiť si "nevyplatené" roky neskôr, keď sa zamestná, najneskôr však pred dosiahnutím dôchodkového veku. Pri nevyužití možnosti doplatenia, mu však štát vymeria nižší dôchodok, pretože pri výpočte starobného dôchodku sa zohľadňuje nie len výška platu, ale aj počet rokov, počas ktorých človek do Sociálnej poisťovne platil.

Faktom však ostáva, že ak bude študent po uplynutí 16-teho roku študovať ešte 8 rokov (čo znamená dokončenie stredoškolského vzdelania plus päť rokov na vysokej škole) a predpokladaná výška mesačného odvodu je 1 748 Sk, vychádza ako výsledná suma 167 808 korún. Minister Kaník má však očividne odpoveď na všetko - aj na tento číslený údaj. Pre televíziu TA3 totiž vyhlásil: "Tieto ušetrené roky môže využiť, keď bude mať 50 rokov, keď bude mať 40 rokov, keď jeho príjem možno bude 100 tisíc korún mesačne." Pre porovnanie uvádzame údaj Štatistického úradu SR, podľa ktorého mal vysokoškolsky vzdelaný človek v roku 2001 priemerný plat 20 511 Sk.

Existuje samozrejme možnosť splatiť po zamestnaní sa chýbajúce roky pomocou splátkového kalendára. Jeho nevýhodou ale je fakt, že splátka bude činiť 20% z vymeriavacieho základu, ktorý si určia študenti, teda už pracujúci, sami, ale ktorý nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Tá však v posledných rokoch vzrastá a vymeriavací základ bude stále odvodzovaný z najaktuálnejšej hodnoty minimálnej mzdy.

Študentská rada vysokých škôl vydala na protest vyhlásenie, v ktorom vyzýva študentov, aby odvody neplatili a spoločne adresovali svoj nesúhlas členom vlády a poslancom Národnej rady. Predseda ŠRVŠ vo vyhlásení pre Sita konštatuje: "Takýto krok výrazne zvýši náklady študentov a ohrozí možnosť mladých ľudí zvyšovať si vzdelanie štúdiom na VŠ."

Proti tomuto zákonu broja aj politici v parlamente. KSS vydalo vyhlásenie, v ktorom označujú zákon za diskriminačný a antisociálny, považujú ho za ďalší dôkaz postupného búrania princípov sociálneho štátu vládou Mikuláša Dzurindu.

Avšak najväčším zástancov práv študentov sa ukazuje byť predseda opozičnej strany SMER Róbert Fico, ktorý si takpovediac servítku pred ústa neberie. Okrem vyhlásenia, že zákon je vrchol absurdity toho, že mladí ľudia majú niesť bremeno profesionálnej neschopnosti ministra financií Ivana Mikloša pri zostavovaní štátneho rozpočtu a dotovať nepodarok, ktorý minister práce Ľudovít Kaník "drzo" nazýva dôchodkovou reformou, ako to uviedol pre Nový deň, patrí mu aj rozhorčený výrok pre televíziu TA3: "Politici vládnej koalície, ktorí do nohy vyštudovali zadarmo a ktorí sa napchávali v študentských kantínach za 2,60, sa dnes bez hanby ako hyeny vrhli na najslabšiu korisť, na študentov."

SMER sa preto chystá predložiť v parlamente novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá by vrátila systém sociálnych poistení do pôvodného stavu, už v marci.

* * *

ŠTUDENT POBERÁ ŠTIPENDIUM, PÔŽIČKU A RODINA MU AJ TAK MUSÍ PRIPSIEVAŤ 2 900 Sk MESAČNE

(mm)

Vláda študentom pripravila radu zmien. Niektoré zmeny by mali priniesť jednoznačné zlepšenie v živote študenta. Ale je tu jedno veľké "ALE"! Jednoznačné zlepšenie by priniesla len v prípade, že by nepripravila aj menej populárne opatrenia.

Začnime reálne uvažovať! V budúcom školskom roku nás čaká spoplatnenie vysokého školstva, čo bude asi najväčším zásahom do rodinného rozpočtu. Bude sa pohybovať v intervale od 3 500 po 21 000 Sk. Presné určenie je len v kompetencii konkretnej školy a zlé jazyky hovoria, že sa školné bude pohybovať v tých vyšších sumách. Takže uvažujma, že škola, kde chodí náš fiktívny študent Oliver, bude mať ročný poplatok "len" 12 000 Sk. Oliver si požiada o študentskú pôžičku, ktorá by budúci rok mala byť 40 000 Sk. Prvý škrt bude teda 40 000 - 12 000 = 28 000 Sk. Oliverovi ostalo zatiaľ 28 000 Sk z pôžičky.

Ak by sa Oliver rozhodol platiť si dôchdokové poistenie, ktorého suma je 1 700 Sk mesačne, za rok je to 20 400 Sk, máme tu druhý škrt. Zostávajúcu sumu pôžičky 28 000 znížime o dôchodkové poistenie 20 400 Sk a máme už len 7 600 Sk.

Priemerné výdavky vysokoškoláka, ktorý býva s rodičmi sa pohybujú v priemere okolo 3 600 Sk ale Oliver býva na internáte a jeho výdavky sú okolo 4 900 Sk mesačne. Takže Oliver si zo svojej pôžičky nezaplatí svoje výdavky ani na JEDEN MESIAC.

Ak by sme uvažovali, že Oliver je z rodiny, ktorá patrí medzi sociálne najslabšie a poberal by sociálne štipendium, ktorého priemerná výška je asi 2 000 Sk, tak si 2 900 Sk bude aj tak musieť nárokovať z úbohého rodinného rozpočtu...

Tak si to zhrňme! Náš fiktívny študent Oliver v budúcom školskom roku poberá sociálne štipendium, študentskú pôžičku a pri všetkej skromnosti bude musieť z rodinného rozpočtu vytiahnuť ešte 2 900 Sk mesačne!

Nuž... Pán minister, tešíme sa na naše sto tisícové mzdy!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.