reagujú na verejný dom u Pittnera. Finalizuje sa aj veľký vládny návrh zákona o SIS, ktorý ešte nikto nevidel, ale nič dobrého neveští, keďže ho pripravuje samotná SIS v kooperácii s Liškovým ministerstvom obrany.
Poslanci KDH, SMK a ANO sú podpísaní pod návrhom, ktorý by stanovil, že SIS nesmie naberať spolupracovníkov v mediálnom prostredí; to znamená, pre spravodajskú službu by nesmeli pracovať vydavatelia, šéfredaktori, redaktori, moderátori a pod. Príslušníci tajnej služby by zase nemohli fungovať pod krytím novinárov. (Podobné obmedzenia by novela zaviedla aj vo vzťahu k polícii.)
Poslanci zaťali na mimoriadne citlivom mieste, o čom svedčí blesková reakcia SIS: "Novela je neprijateľná, pomýlená, účelová a zbytočná, keďže vychádza z chybného predpokladu, že tajné služby tvorí skupina vagabundov, ktorí chcú nepriaznivým spôsobom ovplyvniť verejnú mienku". No - veľa vecí nasvedčuje tomu, že predpoklad, ktorý sa nepáči SIS, až taký chybný nie je. Existujú minimálne dva prípady, keď vplyvní novinári rozohrávali spravodajské hry a dezinformovali verejnosť v záujme, alebo podľa pokynov služby. A podozrení je stále dosť. "Protiargument" hovorcu Šimka, že SIS predsa môže ovplyvňovať verejnosť cez profesionálnych novinárov (resp. cez svojich ľudí s krytím novinára) "aj pozitívnym smerom, napr. varovať pred pôsobením nebankových subjektov", svedčí len o tom, že pôsobenie SIS si pomýlene vykladá práve on. Úlohou tajnej služby je totiž získavanie a vyhodnocovanie informácií, ktoré má prípadne odovzdávať iným orgánom, nie aktívne operácie smerom k verejnosti. To sú spôsoby ŠtB - hovorca SIS sám potvrdil, že akési zákonné opatrenie v tomto smere nebude na škodu.
Otázka ale je, či je správny striktný zákaz infiltrácie médií tajnými službami. Z druhej strany totiž platí, že v mediálnom prostredí je nadkritický výskyt cenných informácií, významných napr. pre rozkrývanie extrémistických (teroristických) skupín, alebo ekonomickej kriminality. Ak tajná služba nie je zneužívaná a pôsobí v medziach zákona, nie je celkom jasné, prečo by musela byť takto obmedzená. Aby nedošlo k nedorozumeniu: Z pohľadu novinárskej etiky je spolupráca s tajnou službou absolútnou diskvalifikáciou a ten, kto sa jej dopustí, by mal byť navždy z profesie vylúčený. Odlišná je ale optika spravodajskej etiky - z tohto uhla ide o službu vlasti a mediálne krytie agenta nie je problematické. Rozpor záujmov, ktorý chce ošetriť skupina poslancov zákonom, nie je vôbec slovenským špecifikom - návrh zákona s podobným zámerom sa diskutoval nedávno v Británii i USA.
Pokiaľ ide o Slovensko, prioritné je SIS vyčistiť a postaviť na ľuďoch nezaťažených bývalým režimom. To je štandardná cesta. Ak nebude dôvod tajnej služby sa obávať, nebude dôvod ju ani obmedzovať. Špeciálne služby sú nadané špeciálnymi oprávneniami vo všetkých demokraciách, umenie nie je ich akčný rádius oklieštiť, ale dobrou kontrolou a určením priamej zodpovednosti ich udržať v zákonných medziach.
Preto je určite zlý aj druhý poslanecký návrh z hlavy Roberta Kaliňáka, ktorý by zaviedol voľbu riaditeľa SIS (a NBÚ) v parlamente a odobratie ekonomickej kriminality a organizovaného zločinu z okruhu pôsobnosti služby. Predstava, že parlamentom volený riaditeľ nebude mocensky zneužiteľný, je naivná. Neexistuje žiadna systémová prekážka, aby sa nesprával rovnako, ako jeho predchodcovia. Dôkazom márnosti snahy je sám Vladimír Mitro, ktorý bol zvolený oboma spôsobmi (1993, 1998), pričom korene zla - eštebákov od pivnice po povalu - zasadil už pri svojom prvom, parlamentnom poverení. Zmena spôsobu voľby je dymová clona a ešte protisystémová, keďže tajná služba je z princípu činnosť exekutívna. Argument, že kompetencie SIS v oblasti organizovaného zločinu a ekonomickej kriminality sa križujú s policajnými právomocami, je úplne scestný. Tajná služba zbiera informácie, na ktoré polícia svojimi oprávneniami nedosiahne, polícia zase vyšetruje, čo nemôže SIS. Toto sú štandardné veci, overené vo svete, niet dôvodu experimentovať len preto, lebo sme neschopní rezať radikálne.
Konkrétne: To, čo treba urobiť, je oddeliť rozviedku od kontrarozviedky, pretože práve pôsobenie oboch zložiek pod jednou strechou umožňuje obrovskú kumuláciu informácií, zvádzajúcich ich držiteľov k zneužívaniu a zasahovaniu do politiky. Po druhé, za koordináciu a riadenie služieb musí byť zodpovedný konkrétny člen vlády - v mnohých štátoch majú na to ministra, ktorý nemá žiadne iné povinnosti. SIS sa musí reformovať. Len nie experimentálne, ale podľa overených modelov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
