opozícia však prepašovala do programu schôdze takú časť svojej agendy, o akej by sa jej pred mesiacom ani neprisnilo. Zmenené pomery zároveň neovplyvnili prijatie vatikánskej zmluvy. Hlasovanie o nej síce tiež demonštrovalo rozštep koalície, bolo ale dlhodobo známe, že v tejto kauze hlasy ANO nahradí HZDS. Mimochodom: keby mal Mečiar ozajstný záujem na povalení vlády, hlasovaním proti zmluve mohol vyvolať rozval, ktorý by koalícia už asi nerozchodila - vytočil by KDH do nepríčetnosti.
Premiéra novej konfigurácie vyplavila na povrch základné slabiny tohto usporiadania. Dva návrhy HZDS, ktoré boli do programu schôdze schválené, síce koalícii zásadne neublížia, premnoženie takýchto avantúr však zasmradí prostredie a skomplikuje politický život. Ukojená bola posadnutosť poslanca Jarjabka, ktorý päť rokov - odkedy je v parlamente - navrhuje priame prenosy resp. záznamy STV z rokovaní NR SR. Ide o nákladný nezmysel - záznamy sú drahé a nikto ich nepozerá, a už vôbec nie v noci. Horšia správa je, že káblovka UPC prepína kanál, na ktorom je STV 2, po jeho skončení na CNN; čiže, keď bude zasadať náš hlúpy parlament, o svetovú spravodajskú jedničku koncesionári na kábloch prídu. To je vďaka za to, že prispievajú na televíziu, ktorú nepozerajú. Keby mal Rybníček chrbticu, poslal by celú NR SR do riti, keďže ani jej uznesenie nemôže verejnoprávnemu riaditeľovi nič vnucovať. Nakoľko osou Rybníčkovej politiky je byť zadobre so všetkými stranami i politikmi, nepostaví sa na odpor.
Rovnaký nezmysel je i Tóthovej návrh, "aby vláda predložila správu o ekonomických dopadoch sociálnych reforiem na mladé rodiny a dôchodcov". Nie je problém, že ide o hlúposť, ktorá sa podobá pani Tóthovej a všetkým, ktorí to odhlasovali; problém je, že vládnych úradníkov, ktorí zabijú desiatky hodín pracovného času skladaním a písaním správy, ktorá sa raz prečíta a tým aj skončí, si my platíme z daní. A niet spôsobu, ako dať p. Tóthovej tieto peniaze k náhrade - vidíme kabinetnú ukážku, ako dokážu politici škodiť "v malom". Nemusia ani zbíjať a kradnúť - dve rozhodnutia parlamentu, ktoré prešli vďaka strate koaličnej väčšiny, spôsobia škodu v ráde desiatok miliónov Sk (ak budú záznamy STV celé volebné obdobie). Kto ich zaplatí? Dzurinda? Šimko?
Najskôr by sa mali vyúčtovať Šimkovi, veď iniciatívne polienko pridalo aj Slobodné fórum - kladné hlasovanie o dôchodkoch urobili s výhradou, že pripravia návrh kompenzačných opatrení, ktorý predložia v NR SR. V parlamente sa takto otvára samoobsluha s verejnými financiami - vláda nemá páky, aby odvrátila akúkoľvek populistickú imidžovku, ktorá vyjde z prostredia opozície plus SF. Zrada je aj v tom, že jediná programová špecialitka, na ktorej sa zatiaľ profiluje SF, je "sociálna citlivosť reforiem". Hneď prvý deň teda obnažil asi hlavnú slabinu novej politickej reality: Jedna vláda vo vláde, tieňová vláda v parlamente. Nie je jasné, dokedy a či vôbec to bude únosné. Fakt je, že toľkokrát spomínané vzory menšinových vlád, ktoré fungujú v Škandinávii či inde, sú na takéto intervencie z parlamentu zvyknuté a znášajú ich športovo.
Na strane druhej, žiadny dramatický vývoj sa nerysuje. Pád vlády či dokonca predčasné voľby sú naprosto nereálne. Slobodné fórum stavia svoju pozíciu na dvoch pilieroch: Držia sa mandátu, ktorý dostali od voličov a uznávajú, že je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády. Po druhé, nezúčastnia sa odvolávania vlády tak, aby nebola jasne načrtnutá alternatíva. To ale dohromady znamená, že útok na celú vládu nepodporia nikdy: Smer totiž všetky kombinácie vstupu do koalície bez volieb odmieta a iná politická alternatíva, ako spojenie nejakej časti terajšej koalície so Smerom je pre SF zarúbaná: Súčasťou ich mandátu je totiž aj záväzok "nespolupracovať v žiadnom prípade s HZDS, KSS (a SNS)".
Veľmi sporné sú preto aj vyjadrenia SF, že nevylučujú kooperáciu na odvolávaní jednotlivých členov vlády. Martinákovej názor, že programová lojalita sa nevzťahuje na personálie, je vysoko diskutabilný. Pri každom jednom odvolávaní, ku ktorému by sa pridali, by predsa spolupracovali s KSS a pravdepodobne aj s HZDS. Po druhé, je nezlučiteľné zúčastniť sa napr. na zvrhávaní Zajaca a zároveň hovoriť o podpore programu. Je nad slnko jasné, že koniec súčasného ministra znamená koniec zdravotníckej reformy. To isté, azda v trochu menej vyhranenej polohe, platí aj o Lipšicovi na spravodlivosti a čiastočne aj Miklošovi a financiách. Niektoré sektorové vládne reformy sú natoľko previazané s osobami, ktoré ich realizujú, že oddeľovať personálie od programu je nemožné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
