je, že má už od roku 1996 nemecké občianstvo a okrem toho sa proti nemu vedie vyšetrovanie zo zločinov, ktorých sa mal dopustiť na Slovensku v časoch druhej svetovej vojny," povedal včera vedúci štátnej Krajinskej prokuratúry Mníchov 1 Christian Schmidt
"Nemecký trestný zákon neohraničuje dĺžku vyšetrovacej väzby. Každých šesť mesiacov sa však preskúma, či Nižňanského zdravotný stav mu umožňuje čeliť vyšetrovaniu a trestnoprávnemu konaniu. V prípade, že by sa jeho zdravotný stav citeľne zhoršil, bol by umiestnený do justičnej nemocnice," povedal ďalej prokurátor. Nižňanského zatknutie svedčí podľa neho o tom, že v Nemecku sa na vojnové zločiny ani po 59 rokoch od ich uplynutia nezabúda. Pritom nehrá ani rolu vysoký vek bývalého veliteľa protipartizánskej jednotky, ktorý má v súčasnosti 86 rokov.
K masakrom došlo 21. januára 1945 v slovenských dedinách Ostrý Grúň a Kľak. Nižňanský bol zodpovedný za smrť až 70 žien a 51 detí. Gardisti a nacisti okrem toho vypálili všetkých 132 domov v Kľaku a 112 v Ostrom Grúni, ktoré predtým vydrancovali. Pritom mučili aj ranených partizánov a postrieľali dobytok. Vo februári 1945 Nižňanský nariadil popravu 18 židovských civilistov v obci Kšinná. Na spomínaných masakroch sa zúčastnili okrem Pohotovostných jednotiek Hlinkovej gardy (POHG) aj elitné nacisticko-gardistické špeciálne jednotky - Einsatskommando 14, SS, Gestapo, príslušníci SD a členovia nemeckej domobrany Heimschutz.
* * *
V Spolkovej republike Nemecko v súčasnosti žije najmenej päť bývalých príslušníkov špeciálnych protipartizánskych jednotiek (POHG) a oddielov takzvanej Haššíkovej armády. Včera o tom informoval jeden z emigrantov, ktorý opustil Československo po roku 1948, a neželá si byť menovaný.
Podľa jeho slov sa s veľkou pravdepodobnosťou ani proti jednému nevedie žiadne vyšetrovanie a nie je na nich vydaný medzinárodný zatykač. Zúčastnili sa síce protipartizánskych akcií, ale nie je známe či priamo masakrov na civilnom obyvateľstve a v súčasnosti je to už ťažko dokázateľné. Ide o osoby, ktoré mali v armáde a Hlinkovej garde nižšie funkcie ako strelník (vojak), gardista a najvyššie čatník (rotmajster). Ako ďalej dodal zdroj, všetky tieto osoby emigrovali do Nemecka z Rakúska a Čiech, kde sa dostali na sklonku druhej svetovej vojny a v súčasnosti majú už nemecké štátne občianstva a žijú v západných spolkových krajinách. O tom, že v Mníchove žil bývalý veliteľ špeciálnej protipartizánskej jednotky Edelweiss, súčasti Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG), Ladislav Nižňanský, ktorý bol v čase druhej svetovej vojny pravdepodobne zodpovedný za vyvraždenie najmenej 146 slovenských civilistov vrátane detí, tu vedel prakticky každý emigrant, pracovník bývalého veľvyslanectva Československej socialistickej republiky a podobne, dodal pre TASR zdroj z emigrantských kruhov. Medzi emigrantmi bola rozšírená teória, že Nižňanskému zachránila krk skutočnosť, že bola nielen studená vojna, ale že okrem Slobodnej Európy údajne spolupracoval s americkou tajnou službou.
Na spomínaných masakroch sa zúčastnili okrem POHG Gestapo, príslušníci SD, SS a členovia nemeckej domobrany Heimschutzu a FS (Frewillige Schutzdienst), čo boli pomocné vojenské jednotky vytvárané z karpatských, spišských Nemcov. Podľa historických prameňov potláčala SNP okrem regulárnej nemeckej armády, SS a spomínaných jednotiek aj Východoturecká bojová skupina Waffen SS (Zbrane SS) o sile približne práporu a velil jej standartenführer (plukovník) Harun al-Rašíd. Prápor pôsobil v oblasti Myjavy. Údajne však až 50 moslimov spolupracovalo so skupinou POHG Edelweiss a sú zodpovední za masakre. Okrem toho sa s nimi spoločne na protipartizánskych akciách podieľali aj ukrajinskí a ruskí nacionalisti, takzvaní vlasovci.
Čo boli POHG
POHG boli vytvorené v septembri v roku 1944, teda počas Slovenského národného povstania väčšinou z členov HG. Úzko spolupracovali s nemeckými špeciálnymi jednotkami s SS, ale aj Sicherheitdienstu (SD) a Sicherheitpolizei (Sipo), či Gestapom. Príslušníci POHG a takzvaných poľných rôt nosili nemecké, talianske a československé uniformy označené čiernou páskou na rukáve so strieborným nápisom POHG, HG. Dovedna mali POHG približne 5 000 príslušníkov v šiestich poľných rotách, 38 pohotovostných skupinách a troch poľných práporoch. Ich protipartizánske jednotky hojne využívané Nemcami mali približne 2 600 členov v skupinách - Edelweiss, Snežienka, Jozef, ZbV 7 atď. Tieto komandá poznali dobre terén, slovenské obyvateľstvo a pre svojou brutalitu boli obávané rovnako ako protipartizánske jednotky nacistickej SS. Po vojne exhumovali na Slovensku z hromadných hrobov približne 3 000 ich obetí. Členovia poľných rôt POHG sa na sklonku vojny a po páde Slovenského štátu prebojovali s nemeckými jednotkami až na Moravu a do Čiech, kde ich väčšinou zajali sovietske a československé vojská.
Čo bola Haššíkova armáda
Domobrana, nazývaná Haššíkova armáda, bola tiež sformovaná počas SNP z tých mála jednotiek, ktoré zostali verné vláde Slovenského štátu a prezidentovi Jozefovi Tisovi. Jadrom domobrany, pomenovanej po vtedy novom ministrovi obrany a bývalom rakúsko-uhorskom dôstojníkovi Štefanovi Haššíkovi, bola pôvodne posádka z Nitry. Išlo dovedna približne o 8 600 vojakov. Väčšina z jednotiek sa však rozpadla, nechcela bojovať a odišla do svojich domovov. Len viac ako 700 vojakov bojovalo s Nemcami proti SNP.
Autor: Mníchov/Bratislava (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
