koalícii a opozícii. Ak by bol zákon prijatý v navrhovanej podobe, v budúcnosti bude možné zobrať majetok každému, kto nebude schopný dokázať, že ho získal legálnym spôsobom. Zákon má byť účinný aj naspäť do minulosti. Postihnuté tak môžu byť nelegálne príjmy po, ale aj pred rokom 1989.
Dôkazné bremeno by podľa návrhu ministra spravodlivosti Daniela Lipšica malo prejsť čiastočne zo štátu na preverovanú fyzickú či právnickú osobu. Práve to je dôvod, prečo zákon vyvolal medzi politikmi rozdielne reakcie. Odporcovia tvrdia, že by bol takýto postup v rozpore s ústavou.
"V právnom štáte by takýto zákon nemal mať miesto," vyhlásil počas rozpravy nezávislý poslanec Miroslav Abelovský. Prijatie zákona pre neho neodôvodňuje ani podozrenie, že "je na Slovensku veľa ľudí, čo nadobudli majetok nelegálnym spôsobom". Abelovský navrhol, aby sa v prerokúvaní ani nepokračovalo, v opačnom prípade, aby sa hlasovalo v tajných voľbách.
Výhrady mala aj koaličná SMK. Súhlasí s ideou zákona aj s jeho cieľmi, ale má obavy, či nebudú porušené ústavné práva občanov. "Sú tu nedostatky, ktoré by sa mali odstrániť," povedal Gábor Gál. Práve on bol autorom pozmeňovacieho návrhu, ktorý mal zabezpečiť, aby dôkazné bremeno ležalo na pleciach prokurátora, ktorý zastupuje štát.
Tento bod považuje Lipšic za kľúčový. Ak by bol schválený, bol rozhodnutý návrh zákona stiahnuť. "Zákon by sa stal úplne nevykonateľným a nefunkčným," varoval poslancov. Nedostal k tomu príležitosť pretože sa hlasovanie o zákone presunulo nadnes.
Podporu Lipšicovmu návrhu vyslovili dve opozičné strany. Karol Ondriaš z KSS síce vyčítal návrhu niekoľko nedostatkov, ale obhajoval ho: "KSS podporí návrh zákona napriek tomu, že je v mnohých bodoch nejasný a dá sa obísť."
Podporu prisľúbil aj šéf Smeru Robert Fico. Má však tri podmienky. Jednou z nich je práve otázka dôkazného bremena, ktoré by malo zostať na strane preverovanej osoby. Ak by ktorákoľvek z podmienok Smeru nebola akceptovaná, "nebudeme môcť zákon podporiť," vyhlásil Fico.
Národná rada prerokovala včera v prvom čítaní návrh novely Ústavy SR potrebnej pre vstup do Európskej únie (EÚ). Novelu predložil predseda NR SR Pavol Hrušovský spolu so skupinou poslancov. Okrem iného obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by boli ministri na rokovaniach európskych inštitúcií viazaní rozhodnutiami parlamentu resp. jeho príslušného výboru. Práve toto ustanovenie je najcitlivejším z predkladanej novely.
Novela ústavy obsahuje v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu ešte tri dôležité zmeny. Zakotvuje sa v nej nezlučiteľnosť mandátu poslanca Európskeho parlamentu s inými verejnými a ústavnými funkciami na Slovensku. Občanom EÚ s trvalým pobytom na Slovensku sa priznáva právo voliť a byť volený pri voľbách do europarlamentu a Ústavný súd SR po schválení novely bude mať kompetenciu preskúmavať volebné sťažnosti vo vzťahu k voľbám do EP.
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
