medzi náboženstvom a etikou už prváčikovia. Mirina Hochelová z katedry psychológie Filozofickej fakulty UK hovorí, že výučba by pre deti nemala byť žiadnym psychologickým problémom - ak ho nespôsobia samotní dospelí rozlišovaním detí a ak bude forma výučby prispôsobená detskému mysleniu.
Podľa psychologičky je dôležité, aby školy a vyučujúci boli na tieto predmety pripravení. "Prostriedky, metódy, pojmový aparát, spôsob výučby musia byť primerané veku," upozorňuje. Problémom by podľa nej nemala byť ani etická výchova najmenších, len sa nemôže vyučovať abstraktne. "Po príklady sa dá siahnuť nie len do ríše ľudí, ale aj vzťahov medzi zvieratami, rozprávky nesú jednoznačné etické posolstvo."
Odporcovia zmluvy v parlamente hovorili o istej forme tlaku, ktorá sa môže prejaviť najmä na dedinách, kde sa väčšina rodičov rozhodne pre náboženstvo. "Na takých dedinách ľudia o sebe vedia, kto je akého náboženstva, kto kam patrí, kto čo vyznáva, kto prípadne nič. Nemyslím, že by to malo prinášať nebezpečenstvo. Závisí od toho, ako sa k tomu my dospelí postavíme," povedala Hochelová. "Ak sa považujeme za slobodnú spoločnosť, tak sme slobodní všetci, tak sa navzájom tolerujeme."
Vyberať by si podľa psychologičky mali deti, hrozí však, že skôr budú vyberať dospelí. Deti sa vraj o týchto dvoch predmetoch budú spolu rozprávať rovnako ako o iných. Je to istá forma interpretácie svetonázoru, podobne ako medzi sebou interpretujú aj iné názory na históriu, zemepis. Problém nastane, ak nejaký dospelý začne podľa výberu predmetu rozlišovať, kto je dobrý a zlý.
Autor: hr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
