palelitického človeka, ktoré boli zamerané na hlavnú lovnú zver - kamzíky, soby, tury a medvede. Nebezpečie spojené s lovom mohutných medveďov primitívnymi zbraňami, ich impozantná sila, inteligencia a schopnosť medveďa chodiť po zadných nohách podobne ako človek, to boli momenty nevyhnutne pôsobiace na psychiku pravekých ľudí. Pre tento názor poznáme dostatok dokladov. V celej alpskej oblasti, hlavne v Rakúsku a Švajčiarsku, ale tiež v Sliezsku, v niektorých jaskyniach nachádzame kosti jaskynného medveďa dekoratívne poukladané na zreteľne vyvýšených miestach pripomínajúcich primitívne oltáre. Svedčí to o uctievaní medveďa. Medvedí kult donedávna pretrvával u viacerých primitívnych národností v severských oblastiach, na Sibíri to boli Tunguzi, Ainui, Čukčukovia, Ostjakovia atď. Podobné kulty poznáme aj zo severných oblastí Ameriky. Tieto etniká považovali medveďa za Pána lesa, ich náboženské rituály sa však odlišovali. Kmene usídlené pri rieke Amur ulovili medvieďa, ktoré dali žene, aby ho dojčila a vychovávala spolu so svojimi deťmi. Keď medveď podrástol a stal sa nebezpečným zatvorili ho do klietky a starostlivo opatrovali po dva až tri roky. Potom ho šaman obradne obetoval božstvu. Osobitnej úcte sa kult medveďa tešil u poobských Ugorov, najbližších príbuzných dnešných Maďarov. V zime slávili medvedí sviatok, pred lovom na medveďa aj po ňom prinášali obete. Zo zabitého medveďa stiahli kožu, vypchali ju a doma "hostili". Zmyslom tohto obradu bolo uzmieriť medveďa za to, že mu zobrali život. Slávnosť bola spojená so spevmi a tancom. Niektoré kmene na Ďalekom východe, napr. Čukčukovia a Korjaci, vykonávali nekrvavé obrady medvedieho kultu, pripomínajúce ľudové veselice. Niektorí muži sa obliekli do medvedích koží a tancovali. Obrad zakončilo hodovanie a veselica. Podobné kratochvíle sa donedávna uskutočňovali aj u nás. Na fašiangy, čo sú vlastne len pokresťančené pohanské oslavy konca zimy a blížiacej sa jari, boli tradičné sprievody maškár, v ktorých nesmeli chýbať maškary prestrojené za medveďa. Je pravdepodobné, že táto ľudová zábava je pozostatkom zaniknutého pohanského kultu medveďa. V rusínskych obciach sa donedávna miestami udržala obyčaj, že pri príchode svadobčanov do ich domova musel ženích vykúpiť nevestu od osoby preoblečenej za medveďa. Medveď sa stal aj atribútom viacerých šľachtických a mestských erbov, napr. Berlína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
