ktorí mali záujem, si mohli vyskúšať futbal. Vladovi išli prvé kľučky s loptou veľmi dobre. Zaujal odborníkov a postupne sa cez výbery dostal sa až do toho najužšej skupinky 30 chlapcov, ktorí sa dostali na ZŠ Požiarnicka. Pod kvalitným vedením trénerov sa postupne rýchlo prepracovával cez všetky kategórie až do seniorského áčka. Jeho otec mal veľkú radosť zo syna, presnejšie povedané z oboch synov. Ďaleko sa od stromu totiž neodkotúľalo. Naopak, už keď si malo vybrať nejaký smer, tak skôr k stromu... Otec Ladislav bol totiž bývalý brankár. Zhodou okolností v spoločnom výbere Východoslovenského kraja bol v tom čase s druhým brankárom Jozefom Kožlejom. Nie, nemýlite sa, ide o otca reprezentačného útočníka. Možno obaja v tom čase ani nepomysleli, že ich potomkovia sa najprv stretnú v jednom klubovom drese 1. FC Košice a neskôr, už ako legionári, si zahrajú i v jednom reprezentačnom drese. "S bratom sme boli od malička obaja futbalisti. Jemu sa však už v dorasteneckom veku vo VSS až tak nedarilo. V súčasnosti hrá za Barcu. Otec ma veľmi podporoval. V žiackom i dorasteneckom veku chodil na naše stretnutia," spomenul si na futbalové začiatky Vladimír ´Oki´ Janočko, ktorý nedávno prevzal trofej denníka Pravda pre Najlepšieho futbalistu Slovenska za rok 2003.

"Je to pre mňa prekvapenie. Neveril som, že môžem vyhrať. Som nesmierne šťastný, že sa mi to podarilo. Nie každý môže najlepší. Stojí to nesmierne veľa tvrdej práce."

Stále trváte na tom, že by ste nepociťovali sklamanie, keby ste nezvíťazili?

"Áno. Určite by som nebol sklamaný, keby som skončil druhý alebo tretí, lebo v hre boli aj iní hráči, ktorí počas roka podávali kvalitné výkony."

Trochu paradox, že v Rakúsku ste v predvlani zbierali jedno individuálne ocenenie za druhým a na Slovensku ste skončili druhý. Tentoraz ste v Rakúsku vôbec nebodovali a na Slovensku ste prví.

"K rakúskej ankete by som len chcel vysvetliť, že sa berie za jesennú časť. V slovenskej ankete záležalo na výkonoch počas celého roka. Tak v klube, ako i v reprezentácii. Vôbec z toho nerobím žiadnu tragédiu, že som za rok 2002 nezískal na Slovensku primát najlepšieho futbalistu. Rovnako ani z toho, že som neobhájil prvenstvo v Rakúsku. Moje výkony neboli až také kvalitné ako počas predošlej jesene a zrejme tam boli aj iní, ktorí boli lepší."

Aká bola reakcia v klube na to, že ste získali titul slovenského futbalového kráľa?

"Chlapci mi v šatni zablahoželali. Aj oni to brali ako obrovský úspech."

Bude také poradie na 1. mieste i na budúci rok?

"Vynasnažím sa, ak bude slúžiť zdravie. Dôležité je mať dobrý celý rok. Rovnako tak odohrať kvalitné zápasy v reprezentácii. Čas ukáže. Nemyslím na to, či obhájim svoj titul. Budem sa snažiť podávať čo najlepšie výkony, aby som prípadne mohol atakovať vrchné priečky."

Anketa denníka Pravda je aj o tom, že do poslednej chvíle aktéri nevedia, na akej priečke skončia. Tŕpli ste aj vy, alebo ste vyhlasovanie prežívali pokojne?

"Pokojne... Tohto roku organizátori urobili menšiu zmenu. Pred rokom, keď som skončil druhý, pozývali na pódium skupinku troch-štyroch hráčov. Tentoraz ich volali po jednom, takže od miesta k miestu to bolo napätejšie."

Čo budete robiť s trofejami? Odkladáte si ich?

"Robím si nejakú zbierku. Zbieram si aj dresy súperových hráčova aj vlajočky, aby mi ostali spomienky na hráčsku kariéru. V budúcnosti si plánujem vytvoriť vlastnú izbu s týmito trofejami a suvenírami."

Trochu na inú tému. S Austriou ste sa opäť nedostali do hlavnej súťaže Ligy majstrov. Nesplnilo sa tak vaše hlavné športové želanie zahrať si v najlukratívnejšej klubovej futbalovej súťaži. Zavládlo veľké sklamanie?

"Nie. Myslím si, že nie. V lete prišlo dosť nových hráčov. Mužstvo sa trochu prebudovávalo, zohrávalo. Bol krátky čas na to, aby sme sa tak dali dokopy, ako v predchádzajúcej jesennej časti sezóny. Momentálne sme prví, takže cieľom bude určite obhájiť majstrovský titul. Predpokladám, že tentoraz nenastanú veľké zmeny a mužstvo tak bude mať oveľa väčšiu šancu dostať sa do Champions League."

Nedá nám, aby sme sa nepristavili pri vašom parádnom góle do siete Borussie Dortmund. Priamy kop z vyše 30 m doplachtil do šibenice. Túto nevídanú trefu označili na stanici Eurosport za gól víkendu a niekoľkokrát ju opakovali.

"Som rád, keď sa mi podaria takéto parádne kúsky, no na druhej strane ma mrzí, že sme prehrali 1:2 a neuhrali sme po takomto peknom góle dobrý výsledok. Myslím si však, že sme odohrali dobré zápasy. Dortmund patrí medzi popredné tímy Európy, prehrať s ním 0:1 a 1:2 nie je veľká hanba."

Približne pred pol rokom sme rozprávali záujme zo zahraničia. Dosť sa hovorilo o interese z Fenerbahce Istanbul. Aká je súčasná situácia? Ste na odchode, alebo záujem už nie je taký horúci a trochu utíchli prestupové hlasy?

"Do Turecka ma chcel tréner Daum. Austria ma však jednoznačne nechcela pustiť a zrejme ani ja by som takúto ponuku neprijal, lebo veľmi sa nám nechcelo sťahovať do Turecka, hoci futbal je tam na určite vyššej úrovni ako v Rakúsku. Na druhej strane ma Turecko neláka po bezpečnostnej stránke a neláka ma ako futbalová krajina. Momentálne neviem nič o nejakom konkrétnom záujme. S Austriou mám zmluvu ešte na 2,5 roka."

S bývalý trénerom slovenského národného tímu Ladislavom Jurkemikom ste vychádzali štandardne, no neskrývali ste, že sa vám nepozdávalo, ako vychádzal s hráčmi. Novým trénerom je Dušan Galis. Čo vy na to?

"Pána Galisa osobne nepoznám, takže nejaké vyjadrenia na jeho adresu by som nechcel prezentovať. Verím, že jeho prístup k hráčom bude profesionálny, a že komunikácia s hráčmi bude na inej úrovni, ako počas trénera Jurkemika."

Čo hovoríte na našu kvalifikačnú skupinu s Ruskom, Portugalskom, Lotyšskom, Luxemburskom, Lichtenštajnskom a Estónskom?

"Nie sú v nej ľahké celky. Nemôžeme teda mať veľké oči, no myslím si, že je šanca postúpiť z 2. miesta. Na Portugalsko sme asi ešte nedorástli, silné bude i Rusko. Na druhej strane i tieto celky môžu zaváhať s takzvanými papierovo slabšími súpermi. Musíme pomaličky postupovať od zápasu k zápasu a stopercentne sa pripraviť nielen na Portugalsko, ale i na menšie krajiny."

JANOČKOVCI OČAKÁVAJÚ PRÍRASTOK MIŠKO VYBRAL BUDÚCEMU BRAČEKOVI MENO JAKUBKO

Manželka Zuzana si veľmi k srdcu neberie, že zdieľa jednu domácnosť s jedným z najlepších futbalistov v rakúskej lige. Pochopiteľne, váži si a je hrdá, čo dokázal jej manžel, no zostáva pevne na zemi. "Vedieme úplne normálny život. Ako tenistka som bola tiež športovkyňa, takže v súčasnosti som zostala pri športe. Som rada, že žijem týmto životom," priznala Zuzana Janočková, ktorá je veľkým fanúšikom futbalu. Nevynechá ani jeden domáci zápas a podľa možnosti chodí na zápasy i vonku. "Futbal podrobne sledujem a som i veľký futbalový kritik," zasmiala sa pri poslednom slove Zuzka, a keď sme sa jej spýtali, za čo naposledy skritizovala svojho manžela, pozrela na Vlada a so smiechom si nemohla na nič spomenúť.

Pani Janočková však nie je len kritik, ale i tréner. Presnejšie povedané, tenisový tréner. Svojej polovičke postupne ukázala všetky finesy bieleho športu, takže dnes môže pokojne konštatovať: "Úúúf, Oki hrá výborne. Veľmi ťažko sa s ním už hrá. Ťažko povedať, kto z mužstva by mu bol rovnocenný partner. Ja však dúfam, že ho ešte porazím. Chodí väčšinou hrávať s futbalistami, kde má šancu vyhrať, lebo so mnou ju nemá," vylúdila ďalší úsmev mama 6-ročného Miška, ktorý zatiaľ chodí na tenis, ale rodičia by boli radi, keby začal i s futbalom. "Nechceli sme ho dať k futbalu veľmi skoro. Vlado začal, keď mal deväť rokov a nič nestratil. Možno od septembra už pôjde na futbal." Janočkovci sa čo nevidieť rozrastú o ďalšieho člena rodiny. Napriek tomu, že nezainteresovaný by si to možno pri postave pani Janočkovej nevšimol, pravda je taká, že už v máji čakajú nový prírastok do rodiny. A nie sú okolo neho ani žiadne tajnosti. "Bude to chlapec." Máte už vybrané i meno? "Áno, vybral ho Miško a bude sa volať Jakub." Športovo založení manželia zatiaľ neuvažujú, že z jedného syna bude tenista, z druhého futbalista. "Najradšej by som bola, keby boli obaja futbalisti, pretože tenis je oveľa náročnejší a len veľmi ťažko sa v ňom dá preraziť medzi špičku. Uvidíme."

Inak, ak sa Vladovi Janočkovi nejaký zápas nevydarí podľa predstáv, rodinka si to neodnáša. "Debatujeme veľa o futbale. Rozoberáme, prečo je to tak a prečo to nejde, ale manžel veľmi domov neprenáša náladu z trávnika. Netvári sa smutne, nie je ani ticho a ani nervózny. Povzbudzujeme ho a snažíme sa ho dostať do optimálnej formy," poznamenal Zuzka Janočková, ktorá sa na anketu pozerala dosť optimisticky. Po predchádzajúcom 2. mieste verila, že aj tentoraz bude "Oki" v najlepšej trojke. "Dúfala som, že konečne vyhrá túto anketu. Veľmi som mu to priala a bola som veľmi šťastná, keď mu to nakoniec vyšlo. Podľa mňa zvíťazil celkom zaslúžene." Mimochodom, koho ste vy považovali za najväčšieho favorita na prvenstvo? "Okiho (smiech)."

OSUDOVÝ CELTIC, SVADBA BOLA PO POL ROKU

Partia dievčat sa stretávala s mladými futbalistami. Medzi nimi bola i terajšia manželka najlepšieho slovenského futbalistu za rok 2003. Do Košíc na prvý zápas II. predkola Pohára UEFA (0:0) zavítal slávny Celtic Glasgow. Písal sa dátum 6. august 1996. Vtedy poriadne zažiarila hviezda dovtedy nie veľmi známeho košického odchovanca. Stretnutie proti škótskym "katolíkom" mu vyšiel ako z partesu. Nečudo, že funkcionári veľkoklubu z ostrovov sa dosť nahlas začali zaujímať o Vladimíra Janočka. V ten deň sa však začal písať aj iná kapitola v jeho živote. "Vlado hral v tomto zápase veľmi dobre, fantasticky. Po stretnutí sme išli s mladými košickými futbalistami na biliard. Oki tam prišiel úplne náhodou. Po chvíľke ma pozval na partiu biliardu. Najlepšie na tom je, že ja som vôbec netušila, že je to ten hráč, ktorého som počas celého zápasu chválila. Neustále som spievala: Bože, ten Janočko hrá tak fantasticky. Biliard som vyhrala, na to si pamätám veľmi dobre, a vrátila som sa k nášmu stolu. Na to sa ma mladí futbalisti pýtajú: ´Vieš, s kým si hrala?´ Ani som nestihla odpovedať, že s nejakým Okim, keď mi povedali: ´Veď to bol ten Janočko, čo si o ňom celý čas spievala!´ Ja im nato: ´Jéžiši, čo ste mi to nepovedali predtým?´ Vôbec som netušila, že je to on. Futbalisti v civile sú upravenejší, ako na ihrisku. Navyše, všetci naňho volali Oki a mne ani nenapadlo, kto je ten Oki. Neskôr sme sa začali stretávať a bola svadba," vyrozprávala príbeh o osudovom stretnutí Zuzka Janočková. Po pol roku od zoznámenia už boli manželia...

Z. JANOČKOVÁ TVRDÍ, ŽE ´OKI´ MÁ VEĽMI RÁD MÓDU A DAL BY SA NAHOVORIŤ I NA MÓLO

Šport a móda idú k sebe. To, čo nosia hviezdy z trávnikov či paluboviek chcú mať i ich obdivovatelia. Niektorým športovcom sa módne trendy až tak pozdávajú, že neváhajú a dajú sa prehovoriť aj na ich predvádzanie. Na móle sme tak mohli vidieť známeho talianskeho futbalistu Christiana Vieriho. Na rôzne reklamné aktivity sa však nechávajú nahovoriť i ďalšie známe tváre z futbalu. Už v minulosti sa špekulovalo, že Vlado Janočko je tak fotogenickým typ, že na predvádzacom móle by sa určite nestratil. Jednoducho, vo svete modelingu by určite neprepadol. "Zatiaľ nemal žiadnu takúto ponuku. Myslím si však, že by ju určite zobral, lebo ma strašne rád módu. Pred zrkadlom stojí a predvádza sa určite viac, než ja," prezradila na svoju polovičku pani Janočková. Vlado sa na nedávnom vyhlásení Najlepšieho futbalistu predstavil i s tenkým neoholeným pásikom na brade. Bola to vaša iniciatíva? "Nie. Je to čisto v jeho réžii. Sám si vymýšľa podobné experimenty." Vy mu neporadíte nič? "Mne sa stále páči, čo vymyslí. Čo sa toho týka, Oki sa vie sám o seba postarať. Vie si sám nakúpiť šaty a aj sa módne obliecť. Má veľmi dobrý vkus... (po chvíľke) Keď si ma vybral (smiech)."

Keď prišiel Vlado do Austrie a rakúski novinári zbadali jeho smutný pohľad so zapadnutými očami, okamžite ho porovnali k slávnemu komikovi Busterovi Keatonovi. "Vlado sa v spoločnosti veľmi málo smeje. Doma taký nie je. Ľudia ho väčšinou poznajú, že je taký smutný, vážny a ľutujú ho, že chudák asi je nešťastný (smiech). Myslím si, že zo začiatku ho k tomu komikovi porovnávali i preto, že veľmi ešte nerozumel všetko po nemecky a keď sa sústredil, tak naozaj pôsobil dojmom smutného muža. Napokon, Vlado nemá vari ani jednu fotku, na ktorej sa usmieva." V súčasnosti sa už pri rozhovoroch nemusí veľmi sústreďovať. Nemčinu sype ako z rukáva, veľmi dobre sa dohovorí i po grécky ešte z čias svojho pôsobenia v Xanthi a najnovšie navštevuje i kurz angličtiny. Ako sám povedal, ak by sa mu podarilo v budúcnosti inde prestúpiť, nemal by s týmto jazykom až taký problém a nemal by až také ťažké začiatky, ako zvyknú bývať pre tých, čo jazyk neovládajú. "Vlado má talent na jazyky. Učí sa veľmi rýchlo," pochválila manžela Zuzka Janočková.

VLADIMÍR JANOČKO

Vek: 27 rokov

Znamenie: Strelec

Stav: ženatý, manželka Zuzana, 6-ročný syn Miško

Auto: BMW X5

Hodinky: Omega

Kozmetika: Hugo Boss

Obľúbený spevák, speváčka, skupina: Enrique Iglesias, Madonna, No Name

Obľúbený herec, herečka: Steven Seagal, Julia Roberts

Obľúbený film: Forrest Gump

Obľubená kniha: so športovou tematikou, zväčša z futbalu

Obľúbené jedlo: vyprážaný rezeň so zemiakovým šalátom

Obľúbený nápoj: Coca Cola, pivo

Obľúbená činnosť: športovo-zábavná

Vysnívaná dovolenka: Dubaj, Maledivy

Vzor, osobnosť: Moravčík, Dubovský, resp. Gretzky, Jordan

Kariéra: 1. FC Košice (do 31. 1. 2000), Škoda Xanthi (Gr., 31. 1. 2000 - 30. 6. 2001), Austria Viedeň (od 30. 6. 2001)

Úspechy: Hráč roka 2002 v Rakúsku v hlasovaní trénerov, víťaz ankety "Bruno" o najlepšieho hráča I. rakúskej ligy v sezóne 2002/2003, člen Jedenástky roka 1999 v SR, majster SR v sezónach 1996/97 a 1997/98, víťaz slovenského superpohára v roku 1997, majster Rakúska v sezóne 2002/03, víťaz Rakúskeho pohára v sezóne 2002/03, víťaz Rakúskeho superpohára v roku 2003. Najlepší futbalista Slovenska za rok 2003.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.