neuvedomíte, že kupola nie je kruhovitá, ale elipsovitá. To vás teda Ladislav Kozma architekt tejto budovy - dostal. Mimochodom, zostrojiť alebo už aj nakresliť elipsu je omnoho ťažšie ako kruh. Spomenutý Lajos Kozma bol z Budapešti a v r. 1925 vyhral medzinárodný konkurz na výstavbu neologickej synagógy v Košiciach na konci Moyzesovej ulice. Jedna synagóga (najstaršia košická) už vedľa naľavo stála, a to od r. 1867. Novú však plánovali i postavili ako omnoho väčšiu, zmestilo sa do nej 1100 ľudí, pričom 600 sedadiel dolu bolo určených pre mužské zadné časti tela, 500 pre ženy bolo umiestnených na tzv. galérii. Vnútorná sála synagógy približne zodpovedá dnešnej koncertnej sále Domu umenia. Tvarom Dom umenia pripomína legendárny rímsky Panteón. Elipsovitá kupola má dlhšiu os 24-metrovú a kratšia meria 21 metrov. Takáto netradičná kupola zdvíha výšku "bužne" až na 37 metrov. Tak vysoko nad mestom sa kedysi čnela typická šesťcípa Dávidova hviezda. Dnes je na jej mieste symbol umenia lutna. Pôvodná hviezda sa teraz nachádza na židovskom cintoríne na pamätníku obetiam holokaustu, kde sa každoročne pri príležitosti prvého transportu z Košíc (14. septembra) koná spomienkové stretnutie.
Dokončenú stavbu odovzdali v r. 1927 stavitelia bratia Barkanyovci. Bolo to v období, keď sa Košice synagógami takmer hmýrili, pretože len pred rokom otvorili ďalšiu 800-miestnu & novšiu synagógu na Puškinovej ulici, ktorá slúži dodnes a samozrejme, že dávno existovala už aj & najstaršia zachovaná synagóga na Zvonárskej.
Žiaľ, po vojne ich už toľko nebolo treba, lebo 15 tisíc Židov sa do Košíc nikdy nevrátilo. Synagógu naľavo od Domu umenia zbúrali začiatkom 60-tych rokov a tá, z ktorej je Dom umenia, bola istý čas skladom obilia. Až v r. 1962 dostala novú prístavbu v podobe veľkého foyer s tanečným parketom, šatňami, sálou na poschodí, troma bufetmi a salónikmi. Vchod do budovy sa takto posunul k Moyzesovej ulici. Aby pôsobil umelecky, tak nad vchodové dvere umiestnili 3 múzy v štýle socialistického realizmu a aj nápis, že je to Dom umenia (i keď mnohí Košičania ho volajú "bužňa").
Do "bužne" na plesy, "disky", venčeky, stužkové, popoludnia s dychovkou chodí plno ľudí a ďalší vo štvrtky do koncertnej sály filharmónie. V bývalej sále synagógy je taká super akustika, že filharmónia tam hrá aj bez publika, napr. keď nahráva cédečká. V tejto sále vykonali poslednú úpravu v r. 1977, keď tam inštalovali vtedy najmodernejší koncertný organ v Československu. I preto sa v Košiciach okrem Košickej hudobnej jari každoročne koná aj Medzinárodný organový festival (na jeseň). Košická filharmónia, jediná na Slovensku okrem bratislavskej, koncertovala prvýkrát pod elipsovitou kupolou Domu umenia 16. apríla 1969.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
