očiste, pretože kúpeľne doma nemali, ale považovali ich za akési spoločenské centrum, kde sa mohli zabaviť, zoznámiť, vymeniť si informácie a skúsenosti, zúčastniť na obchodných stretnutiach. Verejné kúpele sú v Japonsku súčasťou kultúry a tradície. V nich sa mohli aj deti naučiť slušnému správaniu, nadväzovať kontakty, a nenásilne zoznámiť s ľudským telom, ktoré prestávalo byť tabu. Takéto kúpele patrili po stáročia k Tokiu, kde ich bolo v roku 1968 ešte 2687. S modernizáciou sa ich počet znižoval pre klesajúcu návštevnosť. Majitelia kúpeľov sa snažia rôznymi atrakciami prilákať verejnosť a oživiť starú tradíciu.
V kúpeľoch Showa Yokujo v centre Tokia sa pravidelne koná kúzelná show a manipulácia s kartami. V kúpeľoch Yu-poppo, ktoré navštevuje mladšia generácia, majú návštevníci k dispozícii počítače a prístup na internet. V kúpeľoch Kila, kde je veľmi dobrá akustika, poriadajú okrem koncertov populárnej hudby dvakrát ročne prehliadku barokovej hudby. V kúpeľoch Arachi vystupujú každú tretiu nedeľu komici v kimonách tzv. "yose", ktorí rozprávajú humoristické príbehy. Ďalšie kúpele ponúkajú športové aktivity ako stolný tenis, veslovanie, tenis, bicyklovanie.
Základnou skupinou návštevníkov, ktorá zostane verná verejným kúpeľom, sú starší ľudia. Pre nich sú kúpele vžitou tradíciou a spoločenským centrom. Mestské kúpele v Tokiu bojujú o prežitie, oproti tomu priam prekvitajú kúpele na vidieku, kde sú horúce pramene. Ročne ich navštívi vyše milióna ľudí. Okrem horúcich kúpeľov ponúkajú pekné okolie, perfektné hotely a reštaurácie s kvalitným jedlom.
Autor: NW
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
