tajnej služby dostane do 10 mesiacov. Dohodoli tak riaditeľ ústavu Ján Langoš a riaditeľ SIS Ladislav Pittner. Sprístupňovanie spisov pre záujemcov sa už rozbehlo.
"Od SIS sme najskôr žiadali spisy podľa jednotlivých fondov. Vzhľadom na to, že máme množstvo žiadostí o sprístupnenie zväzkov, žiadame ich teraz podľa žiadostí občanov," hovorí Marián Gula z Ústavu pamäti národa. Ústav tiež chce žiadať o materiály, ktoré sa týkajú slovenských občanov, ale sú v Česku. Miesta, kde ústav materiály archivuje, sú z bezpečnostných dôvodov tajné.
Do konca roku 2003 ústav dostal 3 949 žiadostí o sprístupnenie zväzkov. Ústav zatiaľ odpovedal 1 500 ľuďom. O 924 zo žiadajúcich ústav našiel spis ŠtB, a postupne budú môcť do materiálov nahliadnuť. "Do začiatku januára do svojich spisov nahliadlo 8 ľudí," hovorí Gula.
Záujemcovia si v ústave môžu dohodnúť termín návštevy v jeho bratislavských priestoroch a venuje sa im referent ústavu. Pre bežného človeka je totiž niekedy ťažké rozumieť jazyku, ktorým eštebáci správy písali. "V správe sa napríklad uvádza, 'bol vyťažený zdroj Prestavba'. Znamená to pritom, že človeku odpočúvali telefón," vysvetľuje Gula.
Zo spisu si žiadateľ môže urobiť kópiu, podľa zákona o sprístupňovaní zväzkov sú v spise začiernené mená tretích osôb. Počet žiadateľov aj spisov pripravených na sprístupnenie každý deň narastá.
Aj žiadateľov, ktorí zatiaľ nedostali pozitívnu odpoveď, mohla ŠtB sledovať. "Ak sme zatiaľ na ich materiály nenarazili, neznamená to, že neexistujú. Môže to znamenať, že sme zatiaľ tieto materiály od SIS neprebrali, alebo sme ich zatiaľ nestihli spracovať," hovorí Gula. Množstvo materiálov komunistickej bezpečnosti bolo tiež skartovaných, a to priebežne ešte počas komunizmu, alebo tesne po páde režimu od decembra 1989.
Ústav nemôže zverejňovať mená ľudí, ktorí už videli svoj spis, o prípadnej medializácii musia rozhodnúť sami.
Autor: mar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.