zvlášť pre Gas de France - na základe ktorých mal SPP obom svojim zahraničným vlastníkom vyplatiť v priebehu 3 rokov 1,2 miliardy Sk. Zdá sa teda, že vážny spor medzi akcionármi najväčšieho slovenského privatizovaného podniku je zažehnaný.
Nejasné zatiaľ zostáva, aký bude osud tých 280 miliónov, ktoré už boli Ruhrgasu a GdF vyplatené. Podmienky, za ktorých sa tak stalo, totiž už neplatia. Minister hospodárstva zároveň povedal, že v dohľadnej dobe sa dohodnú a podpíšu nové poradenské zmluvy, ktoré budú pre SPP lacnejšie o niekoľko sto miliónov Sk. Tie staré boli podpísané tak, že sa obišla dozorná rada a schválila ich iba väčšina minoritných vlastníkov v správnej rade. Rusko odprisahal, že v rokovaniach s manažmentom dospel k dohode, že nič takého sa už v budúcnosti opakovať nebude. Nebude teda ani forenzný audit, ktorým sa vyhrážal.
Kauzu rozpútal Robert Fico a aj vyjadrenia Pavla Ruska posilňovali podozrenie, že sme svedkami klasického tunelovania firmy jej vlastníkmi. A to ešte nie príliš originálnymi prostriedkami, ktoré dosť pripomínali metódy, akými vysávali na Slovensku privatizované podniky tunelári tzv. prvej generácie v deväťdesiatych rokoch. Podobnosti boli nápadné, ukazuje sa však, že až také horúce to nebude. Hoci zrušenie starých zmlúv i neštandardný spôsob, akým ich menšinoví akcionári presadili, naznačuje, že prípad nie je ani celkom kóšer.
Predovšetkým zavádzal sám minister Rusko, keď hovoril o dvoch identických zmluvách pre Ruhrgas a Gas de France. Práve to veľmi pripomínalo tunel, keďže ťažko si predstaviť, že normálna firma by si objednala rovnaké služby v rovnakej cene od svojich dvoch akcionárov. Totožné zmluvy ale poprel predseda predstavenstva Phillipe Boucly v rozhovore pre Trend - a ani Rusko ich už nespomína. Zmluvy sú rôzne, experti Ruhrgasu i Gas de France riešia odlišné veci a náplňou ich práce sú štandardné reštrukturalizačné služby, ktoré SPP "nevyhnutne potrebuje" (Boucly). Toto zvonku ťažko spochybňovať, faktom je, že exminister Nemcsics stále tvrdí, že on by ani staré, ale ani nové zmluvy tohto typu nikdy nepodpísal. Nemcsics je presvedčený, že know-how a práca na modernizácii firmy je už zahrnutá v kúpnej cene. Tak sme to počuli aj od Ivana Mikloša a spol., keď sa SPP predával. Podľa Bouclyho ale v privatizačnej zmluve len "bolo stanovené, že GdF a Ruhrgas prinesú expertov, aby pomohli SPP stať sa ziskovejšou a efektívnejšou spoločnosťou a nikde nebolo napísané, že to bude zadarmo".
V komentári k tejto kauze (12.1.) sme sa dosť čudovali, že nadobúdatelia a teda dnešní vlastníci si nechávajú za know-how a služby platiť. Veď je to už ich majetok, ktorý je samozrejmosťou zveľaďovať. Boucly vysvetlil, že ide o "rovnomerné rozdelenie nákladov medzi akcionárov", ktoré je obvyklé všade vo svete. Všetci berú rovnaké dividendy, takže aj náklady musia mať rovnaké. Dobre - nechať sa poučiť nie je nikdy neskoro. Hoci na námietku, že skoro stopercentný vlastník českého Transgasu, nemecký RWE Gas, neberie za poradenské služby honorár, Boucly krčil ramenami... Tvrdí ale, že cudzej spoločnosti by GdF a Ruhrgas svoje služby neposkytli.
Laický komentár nemôže nahradiť dôkladnú právnu analýzu. Zásadný fakt je, že po krátkom, ale hlučnom nátlaku Pavla Ruska obaja partneri pristali na zrušenie zmlúv a dnes sú ochotní uzavrieť pre seba nevýhodnejšie, resp. na nižší objem výkonov. Ak sme to teda s podozreniami z tunelovania - spolu s kamarátom Ficom - trochu prehnali, všetko s kostolným poriadkom asi tiež nie je. Dá sa len opakovať základná poučka, že k takýmto sporom by nikdy nedošlo, keby sa SPP privatizoval celý. Aj cena za akciu by bola oveľa vyššia, než bola pri predaji iba 49-percentného balíka. Inú hodnotu má predsa akcia pre väčšinového vlastníka a inú pre toho, kto musí nejaké manažérske rozhodnutie schvaľovať osemkrát v správnej rade a o necelý mesiac ho rušiť, keďže je v rozpore s vôľou menšinového vlastníka. Nezanedbateľné je aj hľadisko, že Robert Fico a jemu podobní by mali o jednu populistickú tému menej. Teda pokiaľ by nevypísali referendum za znárodnenie...
Platí aj druhý záver, ktorý sme sformulovali - privatizačné zmluvy (resp. zmluvy o štátnej podpore rôznym investorom) by nemali byť utajované. Keby bola zmluva o SPP verejná, nemuseli byť od začiatku dohady, či know-how je alebo nie je súčasťou predajnej ceny. SPP je zrejme v dobrých rukách, veď "strategickejší" investori v plynárenstve, než GdF a Ruhrgas v Európe ani neexistujú. Pozerať im na prsty ale vždy treba. Až kým politici nepochopia, že lepších je tristo miliárd na ruku a svätý pokoj, ako každý rok pármiliardové dividendy a jeden škandál k tomu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
