rezolúcií OSN. Väčšiu časť roku 1998, v ktorom malo údajne prísť k pochybným transakciám, bola pri moci koalícia vedená Vladimírom Mečiarom, po októbri ju vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu.
Ministerstvo zahraničných vecí SR vie len z médií o zozname mien osôb zo 40 štátov, vrátane Slovenska, ktorým sa údajne zvrhnutý iracký vodca Saddám Husajn odvďačil za podporu miliónmi barelov surovej ropy. "Oficiálnou cestou sme doteraz nič nedostali, o zozname vieme len z médií," povedal hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga pre TASR. Dodal, že podľa medializovaných informácií ide o zoznam ľudí pochádzajúcich z tej či onej krajiny, a nie o zoznam krajín ako takých.
O zozname informovalo v nedeľu v Bagdade iracké ministerstvo ropného priemyslu. Saddám obdaroval údajne politikov, novinárov, synov ministrov či prezidentov. Chcel sa tak zavďačiť ľuďom, čo zatvárali oči pred hromadnými hrobmi a utrpením spôsobovaným irackému ľudu. Iracké ministerstvo ropného priemyslu v spolupráci s Interpolom pripravuje žalobu s cieľom získať sumy, ktoré by Irak dostal, keby darovanú ropu predal.
Do polovice roku 1997 bol ministrom zahraničia Pavol Hamžík. Tvrdí, že kontakty s Irakom boli v tom období nulové a "o neoficiálnom kontakte by som musel tiež vedieť".
Spomenul si iba na jeden prípad, keď sa ho pokúsila kontaktovať skupina ľudí zo spoločnosti československo-irackého priateľstva, ale stretnutie odmietol. V tejto spoločnosti v tom čase údajne pôsobil novinár - zahraničnopolitický komentátor, ale aj bývalý komunistický minister zahraničia Bohuš Chňoupek.
Podobnú skúsenosť nezažil vtedajší štátny tajomník Jozef Šesták. "Oficiálne kontakty sme nemali žiadne," hovorí o vzťahoch s Irakom, ale o súkromných vzťahoch "sme nemali žiadny prehľad".
Kontakty s Irakom sa začali až neskôr. V roku 2000 tam išla oficiálna delegácia vedená ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom. Predmetom rokovaní mal byť program ropa za potraviny.
Harachov predchodca Milan Cagala z HZDS akúkoľvek spoluprácu s Irakom vylúčil, lebo "OSN dala embargo". Ropa sa ale podľa neho mohla na Slovensko dostať cez tretiu krajinu.
Irena Belohorská bola v tom čase podpredsedníčkou zahraničného výboru a informáciám o dodávkach ropy neverí. Pripúšťa len možnosť, "že by to bolo v rámci opatrenia OSN ropa za potraviny".
V roku 1998 Amerika uskutočnila veľký letecký útok na Irak. Odsudzovali ho hlavne poslanci za HZDS a SNS. Jozef Kalman z HZDS to vtedy nazval "agresívny akt zo strany USA a Veľkej Británie". Vojenský expert HZDS Jozef Gajdoš zase hovoril: "Považoval som NATO za organizáciu, ktorej hlavným poslaním je udržiavanie a obrana mieru v Európe a vo svete. Posledné aktivity NATO v Juhoslávii a v Iraku však tento atribút spochybňujú. NATO sa správa tak, ako to chcú jastrabi nadnárodných vojenskopriemyselných komplexov, ktorým mier na tejto planéte je taký vzdialený ako najbližšia obývaná planéta vo vesmíre."
(rp, mož)
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
