aj špekulácie o jeho výkone. Bude teda Prescott pomalší ako Northwood?Podľa informácií z viacerých zdrojov, ktoré sa týkajú výkonu nového procesora, sa dá usúdiť, že Prescott môže byť v niektorých testoch a aplikáciách dokonca pomalší, ako jeho starší brat Northwood pracujúci na rovnakej frekvencii. Môže sa tak stať aj napriek tomu, že Prescott obsahuje mnohé optimalizácie a vylepšenia. Dôvodom by mala byť predĺžená pipeline, ktorá môže spôsobiť, že v niektorých špecifických situáciách môže byť rovnako taktovaný Prescott jednoducho pomalší. Podobná situácia nastala už i v minulosti pri príchode prvého procesora Intel Pentium 4 s jadrom Willamette, kedy bolo Pentium 4 v niektorých aplikáciách pomalšie ako Pentium III, a to aj napriek tomu, že pracovalo na vyšších frekvenciách. Spôsobovala to predovšetkým práve dlhšia pipeline, ktorá sa vtedy zvýšila z desaťstupňovej na dvadsaťstupňovú. Intel však tento handicap doháňal rýchlym rastom pracovných frekvencií nových procesorov.Súčasné Pentium 4 (teda Northwood) obsahuje dvadsaťstupňovú pipeline a nový Prescott by mohol podľa niektorých informácií obsahovať dokonca až tridsaťstupňovú pipeline (je však málo pravdepodobné, že by jej predĺženie bolo až také výrazné). Oficiálni predstavitelia spoločnosti potvrdili, že Prescott bude skutočne obsahovať dlhšiu pipeline, no neupresnili jej konkrétnu dĺžku.Zmena dĺžky pipeline Prescotta tak môže opäť priniesť polemiku o dôležitosti a význame frekvencie procesorov vzhľadom na ich celkový výkon, rovnako ako to bolo už i v minulosti. Pri uvedení Willamette (prvé jadro Pentia 4) Intel presadzoval tvrdenie, že výkon procesora je priamo závislý od jeho frekvencie. AMD sa snažilo toto tvrdenie vyvrátiť a dokázať presný opak, pretože ich procesory pracujúce na nižších frekvenciách boli schopné prekonať vyššie taktované procesory Intel Pentium 4. AMD sa vtedy snažilo poukázať na fakt, že dôležitá nie je samotná frekvencia procesora, ale počet vykonaných operácií za jednotku času. Všetko nakoniec vyústilo až do zavedenia známeho „ratingu pri procesoroch AMD Athlon XP, ktorý však mnohokrát nezodpovedal skutočnosti. A to predovšetkým pri vyšších modeloch, kedy Intel zvýšil frekvenciu zbernice až na 800 MHz a implementoval do procesorov technológiu HyperThreading.Obrat postojov zo strany Intelu však nastal už čoskoro po uvedení mobilnej architektúry Intel Centrino spolu s príchodom procesorov Intel Pentium M. Tieto sú totiž tiež schopné prekonať i výrazne vyššie taktované procesory Intel Pentium 4 a tak neostalo Intelu nič iné ako pripustiť, že výkon procesorov naozaj nie je závislý iba od jeho frekvencie.Návrh pipeline a jej dĺžky je základným prvkom návrhu nového procesora. Procesor s dlhšou pipeline je schopný pracovať na vyšších frekvenciách, no na druhej strane je schopný spracovať a vykonať menej operácií v jednom cykle.Dlhšia pipeline umožňuje rozbiť jednotlivé činnosti na viacej menších častí, no zároveň je potrebné vykonať viacej operácií. Dlhšia pipeline taktiež spôsobuje vznik väčšieho počtu prestojov (oneskorení) ako dôsledok z chýb a následného opätovného načítania údajov do pipeline. Tento nedostatok sa rieši optimalizáciou mechanizmu na predvídanie série inštrukcií (predikčný mechanizmus), ktoré budú za sebou bezprostredne nasledovať. Dlhšia pipeline má teda svoje výhody i nevýhody. Zavedením dlhšej pipeline do nového jadra Prescott získa Intel možnosť opätovne výraznejšie zvýšiť frekvencie svojich procesorov až na úroveň 4,20 GHz (možno aj vyššie). Môže to však spôsobiť, že v niektorých špecifických situáciách bude nový procesor pomalší ako jeho starší kolega pracujúci na rovnakej frekvencii. Aby sa tomu zabránilo, Intel výrazne optimalizoval nové jadro (najmä jeho predikčný mechanizmus), zaviedol nové multimediálne inštrukcie SSE3 na podporu spracovania hudby, respektíve videa, a zvýšil L2 Cache z 512 KB na 1024 KB. Tieto vylepšenia by mali minimalizovať straty spôsobené predĺžení