obom stranám konfliktu, o poznanie ohľaduplnejší však boli k Šimkovi. Ten by to mal oceniť, veď ako ukazujú dve sady januárových preferencií - od UVVM a Focusu - jeho radikálne odvrátenie sa od koalície si veľa priaznivcov nezískalo.
Na hru o Dzurindu lídri SMK a KDH nepristali. Šimko zase neustúpil z pozície, že Slobodné fórum nevstúpi do vlády s týmto premiérom. Východisko pre prienik sa však rysuje v staršej Šimkovej požiadavke na "vyrovnanie síl" vo vláde. Išlo by o uvoľnenie jedného ministerstva SDKÚ v prospech ďalšieho z koaličných partnerov - vychádza to, matematicky, na SMK. Na tomto síce už Šimko netrvá, doslova však zároveň povedal, že táto "požiadavka na rekonštrukciu vlády stále platí". To je zjavné protirečenie - ak ale slovo požiadavka nahradíme výrazom ponuka, tak máme riešenie, ktoré sa zvykne označovať ako tichá koalícia. Šimko to síce vníma tak, že by zostal v opozícii, ale podporoval vládne zákony, ale - je to tichá koalícia.
Šimko síce označuje svoje fórum ako opozíciu, podstatnejšie však je, že opozičnú identitu fakticky odmietol. Stalo sa tak v momente, keď neprijal pozvanie na stretnutie o zvrhnutí vlády, ktoré inicioval Vojtech Tkáč. Najprv prísť chcel, aspoň to tak avizoval, ale účasť si na poslednú chvíľu rozmyslel. Veľmi rozumne - ani tí voliči SDKÚ, ktorí sa v Dzurindovi veľmi sklamali, by pohľad na Šimka za jedným stolom s Ficom a so Ševcom nestrávili. Na strane druhej, istú inklináciu k Smeru, zabalenú do fráz o "dosahoch reforiem" a "väčšej spravodlivosti pre tých najslabších", Šimko nedokáže zakryť. Je jasné, že v pozadí si s Ficom vo veľkom kurizujú, keďže pre najsilnejšiu opozičnú stranu nadobúda trpasličie Slobodné fórum význam strategického partnera. Jeho hlasy sú dnes nevyhnutné pre prípadné odvolanie nejakého ministra, v budúcnosti môže byť Šimko spojkou Smeru k SMK a KDH.
Výrečné je, že ani po rokovaniach s KDH a SMK nechce Šimko zložiť hrozbu spoluúčasti na odvolávaní ministrov. Ale nežiada sa mu - zatiaľ - ani veľmi rozohrávať túto kartu: Jasným signálom Šimkovej rezervovanosti je, že opozícia s procedúrou ani proti Zajacovi, ani proti Miklošovi nezačala. Námietka, že svoje hlasy nesľúbilo HZDS, je naivná; keby mal hlasy Slobodného fóra isté, Fico by nevynechal tutovku: Buď by ukázal národu, že Mečiar je kolaborant, alebo by Zajaca (Mikloša) - odvolal. A to by bol moment, keď by začali šľahať ozajstné plamene. Avšak to, že Šimko sa drží skutkami pri stene a provokuje len rečami, ešte neznamená životnú poistku koalície. Fico je veľký pokušiteľ.
Lopta je teraz skutočne na Dzurindovom dvorci. Predseda vlády a SDKÚ pod tlakom KDH, SMK, ale aj Pavla Ruska mäkne. Šimkovi už poslal pozvánku na oficiálne rokovanie, kde mu má predložiť svoju predstavu konsolidácie. Sú nepriatelia, majú ale spoločný problém - obom hrozí Čierny Peter za vládnu krízu. Od ich prvého stretnutia sa však veľa očakávať nedá - ide o fasádu, aby ukázali konštruktívny prístup. Keby sa debata viedla o podmienkach podpory vlády, v ktorej SF nie je, ale je Dzurinda, už to by bol pokrok. Nedá sa ani čakať, že premiér prekročí svoje obézne ego a ponúkne priamo SF účasť vo vláde. To Šimko ani prijať nemôže, keďže by musel ego prekračovať aj on a zaprieť svoju kľúčovú požiadavku - vláda bez Dzurindu. Premiér by ale ponukou, ktorú Šimko prijať nemôže, preniesol tlak na SF, ktoré by už sotva mohlo ďalej odolávať bez rizika, že si totálne poštve proti sebe prokoaličnú verejnosť. Musela by prísť nejaká protiponuka a pomaly by sa stanoviská zbližovali. To je reálny scenár, ktorý rozdúchavajú cez médiá SMK a KDH. Dôležité je, že sa vôbec stretnú - vyšlú signál, že existuje komunikácia. Prielom, ku ktorému smerujú KDH a SMK, nastane, keď dotlačia Šimka k tomu, aby sa začal stretávať s koalíciou ako celkom. To on tvrdošijne - zatiaľ - odmieta, SMK i KDH navrhol len pravidelné separátne rozhovory.
K upokojeniu smerujú i personálne dohody tohto týždňa. Najmä menovanie Aurela Ugora riaditeľom Národného bezpečnostného úradu, konfliktom okolo ktorého celá koaličná vojna začala, môže zafungovať ako istý symbolický zlom. Aj fakt, že zápas o eurokomisára pustil Dzurinda celkom bez boja, svedčí o tom, že si uvedomuje svoje obmedzené sily. Tlak reality núti k rozumu ešte i tých, u ktorých sa prejavuje silný deficit tejto komodity. Dráma končí a pokračuje chaos. Či bude chronický, alebo sa usporiada rýchlo, nie je jasné. Veľa času ale nie je - v marci prídu do parlamentu Zajacove zdravotnícke zákony. Tam sa bude lámať chlieb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
