Dejinách slovenskej literatúry, hoci je tento prozaik a publicista českého pôvodu jednou z najväčších osobností modernej slovenskej literatúry. Pôvodne sa vyučil za drogistu a svoju literárnu dráhu začal písaním valašských rozprávok, ale tie nikdy nepublikoval. V rokoch protektorátu bol väznený v koncentračnom tábore a vojnové roky sa odzrkadlili v jeho knihe Smrť sa volá Engelchen, v ktorej opísal tragédiu vypálenej valašskej obce Ploština.

Jeho tvorba sa však vyznačuje najmä umením reportáže a aj pre toto umenie sa Mňačko stal jedným z najprominentnejších novinárov komunistického režimu, ale ako jeden z prvých vo svojich dielach začal kritizovať politickú prax 50. rokov a politický mechanizmus komunistického režimu. Po 21. auguste 1968 emigroval, žil pri Eisenstadte v Rakúsku a jeho diela boli u nás zakázané. Do Československa sa vrátil v roku 1990. Vystupoval ako rozhodný odporca slovenského separatizmu a po rozdelení Československa si zvolil za svoje bydlisko Prahu, kde 24. februára 1994 zomrel. Pozoruhodné sú najmä reportáže v knihách Kde končia prašné cesty a Oneskorené reportáže.

Autor: Valašské Klobouky (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.