a pobozká na jedno, alebo aj obe líca. V ostatnom čase sa takýto zvyk rozmohol v určitých spoločenských vrstvách. Každému nemusí byť príjemný, najmä ak má pocit, že bozk na tvár nie je úprimný.
Kedysi na počiatku bola snaha vyjadriť bozkom trvalé, hlbšie city. Ten, kto nás bozkáva, ako keby chcel povedať že sa teší z našej prítomnosti a že nám dôveruje o niečo viac ako iným. Ide o veľmi pekné gesto, len keby nebolo medzi nami toľko ľudí, ktorí rozdávajú bozky na každom kroku a za chrbtom nás ohovárajú. Takých bude medzi nami vždy dosť. Ak sa s tým zmierime, je jedno, či nám iba potrasú rukou alebo pridajú aj bozk na tvár. Našťastie je aj dosť úprimných ľudí, ktorých objatie je láskyplné a bozk sa nepodobá Judášovmu. Na druhej strane by sme nemali byť zbytočne podozrievaví voči svojim priateľom a kolegom, ale naučiť sa vo svojom okolí rozlišovať, kto je aký.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
