ho do a zo školy autom, ktoré som mal k dispozícii aj pre seba. Popri tom robiť bežné domáce práce.
Bývali sme v malej dedine, asi hodinu a pol cesty od Londýna. Dom bol ako menšia farma s tenisovým kurtom a záhradou, kde chovali pre zábavu dva kone. Pre mňa Slováka to bolo niečo nezvyčajné.
Sebastián bol milý chlapec, hoci zo začiatku dosť zdržanlivý. Veď som bol ako prvý chlapec au-pair v ich rodine. No časom sa z nás stali dobrí kamaráti, nie ja som sa staral o neho, ale on o mňa. Poukazoval mi okolie, kde bývali, celý Londýn a jeho pamiatky. Mali sme aj spoločnú záľubu - počítač.
Počul som od kamarátov, že byť au-pair v zahraničí je viac-menej lacná pracovná sila pre rodiny, hoci au-pair program v skutočnosti znamená - štúdium jazyka v tej ktorej krajine a popri tom pomoc rodine s domácimi prácami za vreckové. Pri príchode do Anglicka som bol milo prekvapený. Sybilla mi oznámila, že do Anglicka som prišiel hlavne kvôli štúdiu jazyka. O dva dni na to ma vzala "za ruku" a prihlásila ma do súkromnej školy na štúdium angličtiny.
Nakoľko mali upratovačku, ktorá im chodila raz do týždňa poupratovať dom, domáce práce som robiť nemusel. Mal som dostatok voľného času a tak som sa ponúkol, že im pomôžem s prácami okolo domu a v záhrade. Na tento návrh reagovala Sybilla, že to nie je v mojej pracovnej náplni, takže mi za to zaplatí extra ´money´. To bolo ďalšie milé prekvapenie.
Počas voľna sme chodievali do kina, do Londýna (tam sa nedá nikdy všetko vidieť, dokonca ani po 2 rokoch), do klubov a okolitých miest obdivovať anglickú kultúru. Neobišli sme ani puby, kde sme sa zoznámili tiež s množstvom mladých Angličanov. Samozrejme, v lete sme chodili k moru do prístavného mesta Brighton alebo Southampton. Nechápavo som krútil hlavou, keď som počúval dievčatá, aké povinnosti majú v rodine. Vtedy som pochopil, aké šťastie som mal, že som sa dostal do takej rodiny.
No povedzte, neboli to ako dva roky prázdnin?
Autor: rn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
