pretekára rely Jozefa Béreša st.. S jeho synom rovnakého mena sa napokon spájal aj na slovenské pomery nezvyčajný projekt zameraný na cieľavedomú výchovu mladého jazdca od domácich tratí až po svetovú scénu rely. Ako vidieť projekt, v ktorom hral jednu z hlavných úloh devätnásťročný Debradčan Jozef Béreš ml., nesie svoje ovocie. Jeho tímovým kolegom v kokpite súťažného auta sa stál mladý, no už skúsený zlínsky rodák Petr Starý, s ktorým tvoria zohranú dvojicu od roku 2002. Spoločne absolvovali niekoľko podujatí v závere spomínaného roku, a vlani dosiahli viacero dobrých výsledkov nielen v rámci slovenského ale i českého šampionátu. Spolu debutovali aj v seriáli majstrovstiev sveta, hoci z troch podujatí na dvoch museli predčasne ukončiť svoje účinkovanie.

Zvykne sa hovoriť že do tretice všetko dobré, no v prípade mladej slovensko-českej posádky to neplatí. V začínajúcej sezóne sa predstavila na náročnej a legendárnej Rallye Monte Carlo, ktorá si v tomto roku zapísala už 72. stránku svoje bohatej histórie. Na monackej súťaži, ktorá je pre mnohých pretekárov veľkou výzvou, rozhoduje nielen zvolená taktika, nasadené tempo či technický potenciál vozidla, ale pochopiteľne aj jazdecké umenie. V horách neďaleko Monte Carla pretavila slovensko-česká posádka svoje dvojročné snaženie v doteraz najlepší výsledok a v konkurencii továrenských súťažných tímov sa zaradila do top 10. V nej jej patrila deviata priečka, čo sa doposiaľ ani jednému slovenskému pretekárovi v rámci podujatí majstrovstiev sveta nepodarilo. Táto dvojica, ktorá spolu jazdí druhú sezónu, zaostala za bodovaným miestom v hodnotení MS iba 1:54 min.

Tento výsledok je pre spomínanú dvojicu aj Styllex Tunnig Rally team viac ako lichotivý, avšak v žiadnom prípade ho netreba preceňovať, pretože na prvej tohtoročnej súťaži sa predstavilo v porovnaní s minulosťou menej továrenských automobilov a rovnako bol nižší aj počet súťažných automobilov. Prihlásených ich bolo 47 a na štart sa vydalo 43, z ktorých iba dvadsať prešlo cieľovou rampou. Medzi tie, ktorým sa to podarilo, patrí aj dvojica Jozef Béreš ml. Petr Starý na automobile Hyundai Accent WRC Evo 3 pripravovanom spoločnosťou ProRacing Int. Monacká súťaž, ktorá každoročne otvára automobilovú sezónu súťaží rely, sa teší veľkému záujmu divákov a inak tomu nebolo ani teraz. Organizátori si na dvoch rýchlostných skúškach s nimi nedokázali poradiť a preto museli dve eresky z pätnástich zrušiť. Jazdci tak absolvovali trať dlhú 1414 km, z ktorých 390 tvorili rýchlostné skúšky (okrem tých zrušených).

Minuloročná príprav priniesla ovocie

V rámci už spomínaného projektu výchovy mladej posádky sa dvojica Béreš ml. Starý zúčastnila počas uplynulého ročníka rely Monte Carlo povolených tréningov a pred prvým ostrým štartom vo Švédsku privoňala atmosfére majstrovstiev sveta v Monaku. V tejto sezóne už na jednej z najnáročnejších tratí seriálu MS nielen trénovali, ale zmerali si aj sily s konkurenciou. "Nebolo to pre nás žiadna neznáma súťaž a mali sme predstavu, čo môžeme od nej očakávať. V mnohom nám pomohol vlaňajší tréning. Samozrejme , že nie všetky rýchlostné skúšky boli totožné, bolo medzi nimi veľa nových a poveternostné podmienky boli v porovnaní s vlaňajškom iné. Teraz bolo oveľa viac snehu a iba ereska Col de Turini sa išla tak ako vlani. Pocity po návrate sú výborné, pretože sme odchádzali s cieľom súťaž dokončiť a neurobiť veľa zbytočných chýb. Musím však povedať, že už dlho sa nám nestalo, aby sme neurobili ani jednu, čo považujem za viac ako dobré. Čo sa týka samotného výsledku, je vynikajúci, lebo pred začiatkom súťaže sa nám ani nesnívalo, že sa nám niečo podobne môže podariť," rozhovoril sa spolujazdec Petr Starý, ktorému sme položili ešte niekoľko otázok.

Zahrala vám do kariet aj skutočnosť, že továrenských áut bola na štarte v porovnaní s predchádzajúcim rokom oveľa menej?

"Samozrejme nášmu výsledku svojím spôsobom pomohol nový systém nasadzovania továrenských automobilov, ako to, že súperi nemali toľko šťastia ako my a vypadli. O tom rely je. Od polovice súťaže sme mali problémy s prehrievaním sa motora nášho auta a začínalo to byť pre nás hektické, či auto vydrží, alebo nie. Aj preto sme museli zvoliť voľnejšiu taktiku a boli sme radi, že aj s ňou sme dosiahli slušné časy, s ktorými sme boli spokojní, lebo sme držali tempo s Burrim. Boli sme lepší ako Valimaki, ktorý ma viac najazdené na Hyundai viac kilometrov ako my. To nás trochu uspokojovalo, samozrejme, že so špičkou sme nemohli držať krok, lebo sa to nedá. S dosiahnutými časmi v jednotlivých ereskách sme spokojní viac i menej, ale musím povedať, že sme mali aj šťastie, kým súperi nie a to k tomu tiež napomohlo."

Boli dosiahnuté výsledky z prvého súťažného dňa rozhodujúce pre váš záverečný výsledok?

"Domnievam sa, že dôležité boli všetky tri dni, pretože prvý deň bol taký zoznamovací a pomaly sme sa rozbiehali. V druhý sme chceli zrýchliť ale nie tak, aby sa stala nejaká chyba. Sobota bola asi najťažším dňom súťaže, naviac sa pokazilo aj počasie. V piatok bolo krásne slnečné počasie, ale v sobotu bola na niektorých miestach taká hustá hmla, že nebolo vidieť na krok. Tým všetkým sa to všetko obrátilo a my sme boli veľmi radi, že sme pri tej viditeľnosti mohli jazdiť a vyskúšať aj nový rozpis. Vyšlo nám to a na rýchlostných skúškach, ktoré sa jazdili v hmle, sa nám celkom darilo a mali sme z toho dobrý pocit. Samozrejme, že zlepšovať je stále čo a pre ďalší vývoj to prinieslo veľa nových poznatkov, skúsenosti y ktorých môžeme čerpať v budúcnosti."

Mali ste problémy s prehrievaním motora vášho Hyundaia, na poslednej rýchlostnej skúške ste dostali defekt. Nič to však nezmenilo na deviatom mieste. Aké zavládli pocity pre prejdení cieľovej rampy?

"Tie pocity sa strašne ťažko popisujú, pretože ako som už povedal, do súťaže sme nastupovali s cieľom absolvovať celú trať bez problémov a o takom výsledku sa nám vôbec nesnívalo. Takže pocity sa nedajú vyjadriť, bolo to obrovská radosť. Pri prejazde poslednou rýchlostnou skúškou sme boli obaja veľmi napätí, lebo sme cítili veľký tlak. Ja som sa pozeral na budík s teplomerom a Ďodi na budík s kilometrami a už iba počítal, kedy bude cieľ. Na posledných dvoch ereskách bola nervozita asi najväčšia z celej súťaže."

Spoločne ste absolvovali štvrté podujatie majstrovstiev sveta, na ktorom ste dosiahli jeden z najlepších výsledkov.

"Osobne to považujem za životný úspech, pretože skončiť na súťaži majstrovstiev sveta na deviatom mieste na jednej najnáročnejším súťaži kolotoča rely to úspechom naozaj je. Nielen čo sa týka klimatických podmienok, ale aj dĺžkou rýchlostných skúšok, úzkymi cestičkami v hornatom teréne. Z jednej strane máte skalný masív, z druhej hlbokú priepasť. Všetko je to náročné a chce to veľkú odvahy na brzdy a na presnosť jazdy. Nám sa podarilo jazdiť takpovediac bez chýb a dosiahli sme životný úspech."

Tohtoročnú sezónu poznačili viaceré zmeny pravidiel a jednou z nich je aj zrušenie mien spolujazdcov zo súťažného auta. Ako ste vnímali túto skutočnosť,

"Pravidla majstrovstiev sveta musíme rešpektovať. Domnievam sa, že každý, kto do tohto športu vidí a kto nejakým spôsobom mu rozumie, tak vie že v aute sedia dvaja a sú na sebe závislí a jeden bez druhého nemôžu dobre spolupracovať. Je to pravidlo, ktoré treba rešpektovať, ale ja to nevnímam ako nejaké zaznávanie. V aute sedia dvaja na sebe nezávisle pracujúci a či tam moje meno je alebo nie, to nie je pre mňa až tak dôležité, ako skutočnosť nášho umiestnenia. "

Napätie jazdca spôsoboval neposlušný Hyundai

Na identických automobiloch Hyundai Accent WRC nastupovali na túto súťaž hneď traja jazdci Jozef Béreš ml, Roman Kresta a Jussa Valimaki. Najviac skúsenosti spomedzi spomínane pretekárov mal nesporne Čech Roman Kresta, ktorý svojimi radami pomohol aj nášmu vychádzajúcemu talentu pri nastavovaní súťažného auta. "Škoda, že Roman musel odstúpiť," hovorí J. Béreš ml. "Jeho auta malo na deviatej rýchlostnej skúške technické problémy, ktoré mu nedovolili pokračovať. Kým bol ale na trati, tak svojou jazdou, dosiahnutými časmi i výsledkami iste prekvapil viacerých divákov. Som rád, že som s ním mohol na tejto súťaži spolupracovať a rád by som sa mu aj touto cestou poďakoval za jeho rady pri nastavovaní súťažného automobilu, či výbere vhodných pneumatík."

Po úspešnom vystúpení na Jänner rely v Rakúsku, ktorá bola súčasťou českého šampionátu, vpadol mladý Debradčan do seriálu majstrovstiev sveta ako veľká voda. Hoci pred odchodom na túto súťaž hovoril - "Čaká nás jedna z najťažších súťaží na svete a urobiť pri prvom štarte výrazný výsledok je nemožné. Hlavným cieľom je absolvovať celú trať v nasadení a neurobiť zbytočné chyby. Monacká trať sa mi páči svojim charakterom i množstvom zákrut. Cesty sú úzke a každú, aj najmenšiu chybičku potrestajú." Samotný výsledok bol viac ako potešiteľný. Nestáva sa každý deň, aby skončil v prvej desiatke seriálu majstrovstiev sveta. "Musím priznať, že s deviatym miestom, alebo umiestnením v prvej desiatke sme vôbec nerátali. Pomohla nám aj zhoda náhod, keď viaceré posádky museli predčasne súťaž opustiť. Nečakal som až také veľké sito." S extovárenským Hyudaiom Accent WRC sa rozbiehali pomalšie a snažili sa časmi porovnávať s mladým Fínom Valimakim, ktorý jazdil na identickom aute. "Od prvej chvíle sme sledovali jeho časy a snažili si ho držať na dištanc. Po prvom dni sme boli na peknom 15-tom mieste a v druhý sme sa aj vďaka dobrej konštelácii hviezd posúvali smerom k prvej desiatke. Našu vnútornú pohodu začal však narúšať náš Hyundai, ktorého motor sa začínal prehrievať a jazdili sme bez ALS na núdzový režim. Mali sme veľké obavy z toho, či súťaž dokončíme. V cieli druhej etapy sme si povedali, že urobíme všetko preto, aby auto vydržalo a my sme došli do cieľa. Záverečné eresky boli pre nás náročné, ale dokázali sme to. Som rád, že sme prešli cieľovou rampou. Výsledok je pre nás veľmi dobrý a musím priznať, že stojíme pevne nohami na zemi. Mali sme viac šťastia ako súperi, naším cieľom je stále sa zlepšovať, aby sme sa raz mohli postaviť na stupeň víťazov," netajil svoje ambície devätnásťročný J. Béreš ml.

Autor: glo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.